Mojím cieľom je ukázať Kierkegaarda nielen ako mysliteľa súčasnosti, ktorý hľadá riešenia z hlbokej krízy spoločnosti, ale aj ako citlivého existencialistu, ktorý chápe človeka ako indivíduum. Kritiku doby, v ktorej žili Akvinský, Leibnitz, Hegel a v prvom rade aj on sám, stavia na protiveň antickej vízii, ideálu kalokagatchie. Doba nezanietená a reflexívna je pohromou pre každého z nás. Pokúsim sa podať výklad dôvodov, prečo môžeme hovoriť o nivelizácii človeka dnes a prečo nie už v antike. V mojom rozhovore bude vystupovať Kierkegaard pod pseudonymom Johannes Climacus / Pseudonymy používa Kierkegaard v mnohých svojich dielach. Tento som zvolil, lebo sa mi páčil./ Pseudonymy používa Kierkegaard v mnohých svojich dielach. Tento som zvolil, lebo sa mi páčil. a bude viesť fiktívny diskurz so Sokratom. Kierkegaard sa prenesie o 2500 rokov dozadu a vyloží svoje skúsenosti a poznatky zo súčasnosti, vtedy najvplyvnejšiemu mysliteľovi. Pre tento postup som sa rozhodol zámerne, dôvody objasním v texte. Verím, že tieto veľké postavy dejín by sa na mňa nehnevali, veď mojou snahou bude tlmočiť len ich názor.


Sokrates: Vitaj cudzinec! Odkiaľ prichádzaš a čo je dôvodom tvojho príchodu za mnou?
Climacus: Nie je dôležité odkiaľ som, ale prečo som ťa vyhľadal. Správy o tvojej múdrosti sa zachovali až do mojej doby. Mal som potrebu vyspovedať sa ti, pretože moja súčasnosť ma zabíja. Keď ti objasním prečo, budeš smútiť so mnou.
Sokrates: Počúvam...
Climacus: Žiť tak v tvojej súčasnosti. Tvoja nadšená doba, potvrdzuje nezávislosť jedinca. Osamostatnenie, hoc je ťažkým orieškom, umožňuje každému nielen zamyslieť sa nad jeho subjektívnym životom, ale ho aj uskutočniť. Subjektívna nezávislosť je predpokladom jedinečnosti. Napríklad tvoja Význačnosť je potvrdením nadšenosti zo života. Potvrdením toho, že indivíduum môže utiecť reflexii a nezanietenosti. Sokrates: Neviem prečo chváliš moju dobu a mňa, ale asi máš na to dôvod. . Climacus: Dôvod, prečo som prišiel za Tebou je môj smútok z našej reflexívnej doby. Moji ľudia už nie sú ani ľuďmi. Negatívnym jednotiacim princípom súčasnosti je závisť. Ľudia nebažia po duchovných statkoch, neustále sa ženú za matériou a telesnou rozkošou. Túžia len po blahobyte, úplne stratili záujem o ozajstnú múdrosť. Je strašné pozerať sa ako strácajú sami seba. Sokrates: Je to naozaj také zlé?
Climacus: Keby len to, je to stále horšie a horšie. Moja súčasnosť už neprihliada na etické motívy konania iba na výsledok.