Svet vo svojej vnútornej i dynamickej a rozpornej jednote je organizmom a súčasne je jednotou nekonečného množstva organizmov ako základných jednotiek, odlišujúcich sa od seba úrovňou vnútornej organizácie, svojimi tvorivými potenciami začleňovať do vlastnej jednoty nižšie organizmy a samy sa začleňovať do vnútornej jednoty vyšších organizmov. Takto chápaný svet vyžaduje podľa Whiteheada jednak morfologický a jednak genetický opis. Morfologický opis znamená opis sveta ako priestorového kontinua, a keďže ide o svet ako organický celok, je preň charakteristická homogenita a uniformita ako základ priestorových vzťahov medzi objektmi. To znamená, že priestorové charakteristiky, vyžadujúce relativistický opis vzhľadom na vonkajšie väzby medzi organizmami, vyžadujú univerzálny opis vzhľadom na priestorovú štruktúru celku. V takomto chápaní morfológie sveta ako organického celku pramení Whiteheadova kritika teórie relativity. Svet je podľa neho vnútorne štruktúrovaným organickým celkom a ako taký je limitovaný aj vo svojej rozpriestranenosti určitými vymedzenými univerzálnymi charakteristikami, typickými pre túto „kozmickú epochu“, v ktorej vzniká, rozvíja sa a napĺňa svoj cieľ sebautvárania. Genetický opis zase znamená opis časovej postupnosti utvárania sa organizmov. Toto utváranie je geneticky podmienené vstupom nižších organizmov do vnútornej štruktúry vyšších organizmov. Podľa Whiteheada fyzika v budúcnosti bude skúmať elementárne častice ako „organizmy“, ktoré sú schopné pretvárať svoju štruktúru v procese konštituovania vyšších organizmov, ako sú atómy, molekuly atď. Organizmická filozofia budovaná na základe stávania pred bytím zavádza do ontologického výkladu skutočnosti konštitutívne a formatívne zložky. Konštitutívne zložky treba chápať ako stavebné kamene štruktúry sveta a formatívne zložky predstavujú prostriedky, pomocou ktorých konštitutívne zložky fungujú. Každá zložka hmoty daná v priestore a čase je abstrakciou, odvodenou zo skutočného, základného materiálu našej skúsenosti – z udalosti. Udalosť povyšuje na základnú stavebnú jednotku skutočnosti. Ide o výlučne fyzikálnu udalosť bez našej myšlienkovej operácie. Udalosť sa nemení, nevyvíja, iba prechádza do inej udalosti. Toto večné zanikanie udalosti a rodenie sa novej predstavuje vývoj prírody – príroda je procesom stávania sa udalosti. Objekty sú takými zložkami udalosti, ktoré pretrvávajú. Rozoznáva zmyslové objekty (zmyslové kvality), pretrvávajúce objekty (stôl, kniha a pod.) a fyzikálne objekty (elektrón, atóm a pod.). Aby odlíšil morfologický aspekt bytia od genetického, začína odlišovať skutočnosť reálnu (spredmetnenú materiálnu skutočnosť) a skutočnosť aktuálnu (skutočnosť v jej vývinovom, tvorivom, dynamickom aspekte). Prírodná udalosť je chápaná už iba ako zložka úplnej, t.j. aktuálnej udalosti.