je v samej jeho povahe, že ustanovuje Rozum, aby vládol v jeho ríšach.“

Whiteheadova požiadavka vykladať prírodu z nej samej tak vyúsťuje do paradoxu – budovať racionálne zdôvodnenie na iracionálnom základe, aby ostalo miesto aj pre vieru, náboženstvo. Išlo mu o rehabilitáciu filozofie ako systematického bádania o najvšeobecnejších princípoch vývoja prírody, spoločnosti a myslenia, o výstavbu „koherentného, logicky konzistentného systému najvšeobecnejších ideí, na základe ktorého by bolo možné interpretovať každú zložku našej skúsenosti“. Vzormi mu boli veľké filozofické systémy Platóna, Aristotela, Descarta, Leibniza, Hegela.




Použitá literatúra:
J. Bodnár, M. Krajčovič, J. Patočka, E. Várossová : Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia, existencionalizmus. Bratislava ,1969.
A.N. Whitehead: Veda a moderný svet. Bratislava, 1989.