A.N.Whitehead (1861 – 1947) patrí k najvýznamnejším systematikom vo filozofii minulého storočia. Jeho organizmická filozofia je pokusom o vybudovanie koherentného a logicky konzistentného systému všeobecných ideí umožňujúcich interpretovať každý prvok našej skúsenosti. Whitehead sa na pôdu filozofie dostáva ako uznávaný matematik, teoretický fyzik a logik. Jeho matematické vzdelanie ho najskôr privádza k skúmaniu teoretických problémov tejto disciplíny. Výsledok zhrňuje v prácach: Rozprava o univerzálnej algebre, Axiómy projektívnej geometrie, Axiómy deskriptívnej geometrie a v mnohých štúdiách. Spolu s B. Russellom vytvoril základné dielo matematickej či symbolickej logiky – Princípy matematiky (I – III zv.). Ďalší krok už smerom k filozofii znamenajú Whiteheadove práce z oblasti filozofie vedy. Sú to: Princípy poznania prírody, Koncepcia prírody, Princíp relativity. Východiskom mu je jednak teória relativity a jednak kvantová teória: vidí v nich revolučný prínos, základné piliere na vybudovanie základov vedy, východisko pre vytvorenie novej filozofie vedy. A práve skúmanie týchto teórií z filozofického hľadiska ho privádza ku kritickému postoju k Einsteinovej teórii relativity, ako aj ku kvantovej teórii, k úsiliu vypracovať vlastnú relativistickú koncepciu, ktorá by bola zlúčiteľná so základnými hľadiskami kvantovej teórie. V ďalších rokoch sa jeho záujem postupne sústreďuje na otázky širšej filozofickej povahy a na budovanie uceleného filozofického systému. V dielach Veda a moderný svet, Proces a skutočnosť a Dobrodružstvá ideí predkladá svoj pokus o syntézu prírody, ako ju skúma veda, a o syntézu hodnôt, ako ich skúma etika a estetiky. Vo filozofickom systéme hľadá možnú teoretickú syntézu jednotlivých zložiek našej skúsenosti, ktoré na jednej strane vytvárajú základy pre budovanie vedy a na druhej strane sú zdrojom etických a estetických hodnôt. Vedecký pohľad na skutočnosť musí byť nevyhnutne doplnený etickým a estetickým pohľadom a naopak.
V práci Veda a moderný svet sú ťažiskom Whiteheadových filozofických úvah ešte teoreticko-metodologické problémy prírodných vied. Súčasne už vnáša do týchto úvah prvky, ktoré majú rozšíriť horizont filozofického videnia sveta dokonca aj o vízie básnikov, vyjadrujúce vnútornú jednotu sveta. Svoje predbežné a potom i systematické filozofické, alebo metafyzické úvahy buduje na dvoch ideách: je to idea vnútornej jednoty sveta a idea kvalitatívne odlišných úrovní reálnej skutočnosti.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Alfred North Whitehead – organizmická filozofia
Dátum pridania: | 09.12.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Folajtarova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 486 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6.3 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 10m 30s |
Pomalé čítanie: | 15m 45s |
Zdroje: J. Bodnár, M. Krajčovič, J. Patočka, E. Várossová : Pragmatizmus, realizmus, fenomenológia, existencionalizmus. Bratislava ,1969., A.N. Whitehead: Veda a moderný svet. Bratislava, 1989