Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Umberto Eco Interpretácia a nadinterpretácia
Dátum pridania: | 11.01.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Urickova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 011 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 13m 20s |
Pomalé čítanie: | 20m 0s |
Vnútorná súdržnosť textu kontroluje inak nekontrolovateľné pohnútky čitateľa.
V mojej predstave interpretácia textu ako odhalenia stratégie, ktorá sa zameriava na vytvorenie modelového čitateľa, koncipovaného ako ideálny náprotivok modelového autora, je pojem zámeru empirického autora celkom nanič.
MEDZI AUTOROM A TEXTOM
Umberto Eco
Každý akt čítania je zložitou transakciou medzi kompetenciou čitateľa (čitateľovými poznatkami o svete) a charakterom kompetenciu, ktorú postihuje daný text, aby bol čítaný úsporným spôsobom. Mnohí spisovatelia zdôrazňovali vo svojich dielach rozdiel medzi interpretovaním a používaním textu. Ak však chcem text interpretovať, musím rešpektovať jeho kultúrne a jazykové pozadie.
Medzi empirickým a modelovým autorom jestvuje postava tretia, viacmenej éterická, a nazval ju Hraničný Autor alebo Autor na pomedzí – na pomedzí medzi zámerom tej ktorej ľudskej bytosti a zámerom jazykovým, ktorý demonštruje stratégiu textu. V akte čítania sa interpretácia a použitie spolu neoddeliteľne splývajú.
Prekladmi sa môže text znehodnotiť, ba môže dôjsť k napísaniu takej vety, ktorú autor nenapísal. Toto sa stalo aj Ecovi v románe Meno ruže, keď oponoval, že vetu „najvyšším šťastím je mať to, čo máš“ nikdy nenapísal. Medzi nedosiahnuteľným autorovým zámerom a zdôvodniteľným čitateľovým zámerom existuje transparentný zámer textu, ktorý vyvracia neudržateľnú interpretáciu. Aj v knihe Meno ruže musí byť autor pripravený čeliť rozmanitým interpretáciam takéhoto názvu. Spisovatelia, môžu vo svojich dielach uviesť empirického autora, aby zdôraznili jeho nepodstatnosť a opätovne potvrdili nároky textu.
Je dôležité pochopiť rozdiel medzi textovou stratégiou ako jazykovým objektom, ktorý majú modeloví čitatelia pred očami (tak, že môžu pokračovať nezávisle od zámerov empirického autora) a príbehom rastu tejto textovej stratégie. Ak má text mravné ponaučenie, je ním to, že osobný život empirických autorov je v istom pohľade ešte nevysvetliteľnejší než ich texty. Medzi mysteriózou históriou tvorby textu a nekontrolovateľným pomalým pohybom jeho budúcich je text ako text ešte stále uspokojujúcou prítomnosťou, bodom, ktorého sa môžeme držať.
ODPOVEĎ / ZÁVER /
Umberto Eco
(V úvode som spomínala, že v knihe sa nachádzajú aj príspevky troch významných osobností v oblasti filozofie. Neskôr uvádzam ich stručné kritiky na Umbertove prednášky. Teraz predkladám Ecovu odpoveď na ich pripomienky, dotazy a postrehy).
Príspevok Richarda Rortyho je vynikajúcim príkladom pozorného čítania mojich rôznych textov.
Zdroje: 1, Umberto Eco a Richarrd Rorty, Johathan Culler, Christine Brooke-Roseová: Interpretácia a nadinterpretácia, Archa, Bratislava 1995