Zameral sa na niektoré domnelé protirečenia a uzavrel to tým, že existujú rodinné podobnosti medzi rozmanitými textami jedného autora, a že všetky tieto rozmanité texty možno chápať ako textový súbor, ktorý by sme mali skúmať z hľadiska jeho vlastnej súdržnosti.
Keď píšem teoretický text, pokúšam sa od nespojených ostrovčekov skúseností dospieť ku konkrétnemu záveru, a ten ponúkam svojim čitateľom. Ak s ním moji čitatelia nesúhlasia, alebo ak mám dojem, že ho nesprávne interpretovali, spochybňujem ich interpretácie. Odmietam tvrdenie, že text môže mať hocijaký zmysel, ale akceptujem však tvrdenie, že text môže mať veľa zmyslov.
Rortyho interpretácia bola veľmi hlboká a prenikavá. U neho zostáva text parametrom svojich akceptovateľných interpretácií. Nazdávam sa (ako čitateľ, nie ako spisovateľ), že vždy čítame emocionálne, prostredníctvom reakcií, inšpirovaných láskou alebo nenávisťou.
Interpretácia textu zahŕňa:
a, jeho literárnu podobu
b, čitateľa, ktorý číta z hľadiska daného (horizontu očakávania)
c, kultúrnu encyklopédiu, ktorá obsahuje daný jazyk a reťaz predchádzajúcich interpretácií toho istého textu.
Súhlasím s Cullerom, že nadinterpretácia je plodná, súhlasím s ideou podozrievavosti.
Rorty sa pýtal, na čo potrebujeme vedieť, ako funguje jazyk. Úctivo odpovedám: nielen preto, že spisovatelia študujú jazyk, aby sa im lepšie písalo (pokiaľ sa pamätám, na toto kládol dôraz Culler), ale aj preto, že údiv (teda i zvedavosť) je zdrojom všetkého poznania a poznanie je zdrojom potešenia. Je jednoducho krásne odhaliť, prečo a ako je daný text schopný produkovať toľko dobrých interpretácií.