Už nie raz mi prišla na um myšlienka, že na ničom vlastne nezáleží, pretože o 50-60 rokov tu už nebudem. Sama seba sa pýtam, prečo som sa vlastne narodila, keď raz aj tak zomriem? Má môj život vôbec zmysel?
Život je akýmsi druhom pretekov – zápasíme v ňom o dosiahnutie našich cieľov, o to, aby sme z našich životov niečo urobili, no má to zmysel len vtedy, ak to, čo sme dosiahli, bude trvalé. A bude to vôbec trvalé? Nebude. Aj keď vytvorím veľké literárne dielo, ktoré budú ľudia čítať aj o tisíc rokov, môže sa stať, že slnečná sústava vychladne, Zem zanikne a všetky stopy môjho úsilia zmiznú. V žiadnom prípade sa nedá dúfať ani len v zlomok nekonečnosti tohto druhu. Ak vôbec existuje nejaký zmysel, ku ktorému sa má smerovať, treba ho nájsť v rámci našich vlastných životov. Prečo je v tom nejaký problém? Je možné predsa vysvetliť zmysel väčšiny vecí, ktoré robím. Pracujem, aby som zarobila peniaze a mohla podporovať sama seba a svoju rodinu. Stravujem sa, pretože som hladná, spím, pretože som unavená, prechádzam sa alebo telefonujem s priateľom, lebo sa mi to páči, čítam noviny, aby som sa dozvedela, čo sa deje doma a vo svete. Ak by som niečo z tohto nerobila, cítila by som sa biedne. Takže v čom je problém ?
Problém je v tom, že i keď existujú zdôvodnenia a vysvetlenia väčšiny vecí, veľkých i malých, ktoré v živote robíme, ani jedno z nich nevysvetľuje, o čo ide v našom živote ako celku – celku, ktorého časťami sú tieto aktivity, úspechy a neúspechy, snahy a sklamania. Keď o celej veci premýšľam, zdá sa, že niet dôvodu, prečo to robiť. Ak sa na to pozriem zvonka, ani by nevadilo, keby som neexistovala. A po zaniknutí mojej existencie by vôbec nezáležalo na tom, že som niekedy existovala. Pravda, na mojej existencii záleží iným ľuďom – mojim rodičom, priateľovi a známym, ktorí sa o mňa zaujímajú. Ak to však vezmeme ako celok, ani ich životy nemajú zmysel, takže koniec koncov nezáleží na tom, že im záleží na mne. Ktokoľvek existuje má isté potreby a záujmy, vďaka ktorým mu v rámci jeho života záleží na istých veciach a ľuďoch. Lenže nezáleží na celej veci. Záleží však na tom, že na tom nezáleží?
Každý zomrie. Rozchádzame sa však v názore, čo je to smrť. Niektorí ľudia veria, že budú žiť i po smrti svojich tiel a pôjdu do neba alebo do pekla, či niekam inam, stanú sa duchmi, alebo sa vrátia na Zem v inom tele, dokonca ani nie ako ľudské bytosti. Iní sú presvedčení, že prestanú existovať, že naše „ja“ zomiera spolu s telom.