Je považovaný za najrannejšiu formu duchovnej kultúry.
- z gréckeho mythos čo znamená ústne podanie, báj, povesť ale i reč, chýr príbeh,...
- je to anonymný príbeh v ktorom ľudia odpovedali na základné otázky svojej existencie, ako vznikol svet,
smrteľnosť a nesmrteľnosť bytia, či bytia zvierat, nadprirodzené bytosti, usporiadanie vecí a morálnych záväzkov
- mýtické myslenie sa prenáša pomocou obrazných predstáv, typický je antromorfizmus, hylozoismus,
sociomorfizmus
- zabezpečoval pretrvávanie tradície a kontinuitu kultúry, najkrajšie mytológie majú nesmiernu umeleckú a
literárnu hodnotu
- prazáklad mnohých posvätných kníh, majú blízko náboženstvu ale bohovia majú svoje chyby a neresti,
konajú ľudsky, nerozlišuje sa medzi objektívnym a subjektívnym, vonkajším a vnútorným, obrazom a predmetom
- téma – prvé mýty – vznik sveta : z chaosu poriadok, prekonanie démonických síl, večný princíp
premeny, eschatologické mýty – o zániku sveta, o pôvode ľudí či o kultúrnych výdobytkoch (prometeus),
genealogické mýty – odvodzovanie pôvodu hrdinu, panovníka, často etické otázky,....
Prechod od mýtu k LOGU – počiatok filozofovania je na hranici skúsenosti a toho čo nie je odkryteľné zmyslami
- prechod od predstáv k pojmom – pre Sokrata uvedomenie že nič nevie, chce napredovať
- už si na otázky ktoré ho znepokojovali neodpovedal mytologicky ale hľadal racionálnu odpoveď
- k filozofickým úvahám pri situáciách kde sa pýtame na zákl. východiská poznania, hodnotenia, konania..
Prečo filozofia ? Aristoteles tvrdil že je to ÚDIV, jej zmyslom je vytvárať pojmy ktoré sú zákl. nových teórií
Pre filozofiu je prvoradé poznanie a osvietenecké „Maj odvahu použiť vlastný rozum“ platí univerzálne
NÁBOŽENSTVÁ
a. primitívne - animizmus – viera v nesmrteľnosť duše, eskimáci
- totemizmus – viera v nadprirodzené vlastnosti zvierat rastlín, indiáni
- fetišizmus – viera v nadprirozdenosť vecí, africké kmene
- šamanizmus
b. prírodné - nebo, zem – status kultu, obete, motlidby – egyptské, asýrsko babylonské, germánske, grécko rímske
c.zákonné - tam kde bol zákon, čína – konfucionizmus – zakl. konfucius, múdrosť, láska k ľuďom, smelosť, čo
nechceš aby robili tebe nerob iným
taoizmus – naj. boh tao = cesta ako žiť, duchovný smer, zakl. lao c, harmónia so svetom a vesmírom
perzké – zarathustra
d.vykupiteľské – vrchol v kresťanstve, ale i brahmatizmus, budhizmus, islám, judaizmus
Brahmatizmus – vznik v Indii, polyteistické náboženstvo, učenie o prevtaľovaní duší, z neho sa vyvinul hinduizmus
počas šíreniu islámu – tí čo neprijali boli hindú, aj prvky uctievania zvierat a predkov
viac smerov hiduizmu – spoločné je uctievanie véd za posvätné knihy a učenie o samsare, kolobehu života a smrti, poskytuje filozofické východisko u metafyzickom monizme, všetko je na
jednom princípe, toto dostupné iba mudrcom, pre ostatných je dostupné teologické východisko
Budhizmus – zakladateľ Sidharta Guatama, hlasajúci zmierenie medzi kastami, uči že zlu sa nemá brániť násilím, učí trpezlivosti 4 pravdy – 1. život je plný utrpenia 2. existuje prňičina vzniku utrpenia 3. existuje možnosť odstrániť utrpenie 4.