Predmet a zmysel filozofie

1- PREDMET A ZMYSEL FILOZOFIE

Pojem filozofia sa najčastejšie prekladá ako láska k múdrosti – filos – milovník, filein – milovať, sohpia – múdrosť
Pojem milovník múdrosti ako prvý Pytagoras a Herakleitos z Efezu ale Sokrates mu dal ten význam ako ho poznáme
dnes. Filozofia má teda hľadať pravdivé poznanie, vedenie o svete
Hovoríme o subjektívnej pravdivosti a a rôznorodosti názorov – žiadny vyhradený pravdivý a nepravdivý názor, ani
presne stanovené pravidlo, zákon, definícia na ktorej by táto veda stála.
2 typy filozofie – Západný – Grécko, Rím, silne ovp. mýtmi, dôraz na racio
- Východný – Čína, India, silne náboženský vplyv, duchovno, nemateriálne hodnoty
Filozofia sa utvára ako pojmové poznanie na rozdiel od mýtického myslenia. Mytológia je považovaná sa prehistóriu
filozofie, za jej predchodcu a spolu s náboženstvom tvorí jej ideový zdroj
MÝTUS – jeden z prvých spôsobov ako človek vyjadroval svoj vzťah k svetu. charakteristický pre ranné obdobie
spoločenského života.

Je považovaný za najrannejšiu formu duchovnej kultúry.
- z gréckeho mythos čo znamená ústne podanie, báj, povesť ale i reč, chýr príbeh,...
- je to anonymný príbeh v ktorom ľudia odpovedali na základné otázky svojej existencie, ako vznikol svet,
smrteľnosť a nesmrteľnosť bytia, či bytia zvierat, nadprirodzené bytosti, usporiadanie vecí a morálnych záväzkov
- mýtické myslenie sa prenáša pomocou obrazných predstáv, typický je antromorfizmus, hylozoismus,
sociomorfizmus
- zabezpečoval pretrvávanie tradície a kontinuitu kultúry, najkrajšie mytológie majú nesmiernu umeleckú a
literárnu hodnotu
- prazáklad mnohých posvätných kníh, majú blízko náboženstvu ale bohovia majú svoje chyby a neresti,
konajú ľudsky, nerozlišuje sa medzi objektívnym a subjektívnym, vonkajším a vnútorným, obrazom a predmetom
- téma – prvé mýty – vznik sveta : z chaosu poriadok, prekonanie démonických síl, večný princíp
premeny, eschatologické mýty – o zániku sveta, o pôvode ľudí či o kultúrnych výdobytkoch (prometeus),
genealogické mýty – odvodzovanie pôvodu hrdinu, panovníka, často etické otázky,....
Prechod od mýtu k LOGU – počiatok filozofovania je na hranici skúsenosti a toho čo nie je odkryteľné zmyslami
- prechod od predstáv k pojmom – pre Sokrata uvedomenie že nič nevie, chce napredovať
- už si na otázky ktoré ho znepokojovali neodpovedal mytologicky ale hľadal racionálnu odpoveď
- k filozofickým úvahám pri situáciách kde sa pýtame na zákl. východiská poznania, hodnotenia, konania..
Prečo filozofia ? Aristoteles tvrdil že je to ÚDIV, jej zmyslom je vytvárať pojmy ktoré sú zákl. nových teórií
Pre filozofiu je prvoradé poznanie a osvietenecké „Maj odvahu použiť vlastný rozum“ platí univerzálne
NÁBOŽENSTVÁ
a. primitívne - animizmus – viera v nesmrteľnosť duše, eskimáci
- totemizmus – viera v nadprirodzené vlastnosti zvierat rastlín, indiáni
- fetišizmus – viera v nadprirozdenosť vecí, africké kmene
- šamanizmus
b. prírodné - nebo, zem – status kultu, obete, motlidby – egyptské, asýrsko babylonské, germánske, grécko rímske
c.zákonné - tam kde bol zákon, čína – konfucionizmus – zakl. konfucius, múdrosť, láska k ľuďom, smelosť, čo
nechceš aby robili tebe nerob iným
taoizmus – naj. boh tao = cesta ako žiť, duchovný smer, zakl. lao c, harmónia so svetom a vesmírom
perzké – zarathustra
d.vykupiteľské – vrchol v kresťanstve, ale i brahmatizmus, budhizmus, islám, judaizmus
Brahmatizmus – vznik v Indii, polyteistické náboženstvo, učenie o prevtaľovaní duší, z neho sa vyvinul hinduizmus
počas šíreniu islámu – tí čo neprijali boli hindú, aj prvky uctievania zvierat a predkov
viac smerov hiduizmu – spoločné je uctievanie véd za posvätné knihy a učenie o samsare, kolobehu života a smrti, poskytuje filozofické východisko u metafyzickom monizme, všetko je na
jednom princípe, toto dostupné iba mudrcom, pre ostatných je dostupné teologické východisko
Budhizmus – zakladateľ Sidharta Guatama, hlasajúci zmierenie medzi kastami, uči že zlu sa nemá brániť násilím, učí trpezlivosti 4 pravdy – 1. život je plný utrpenia 2. existuje prňičina vzniku utrpenia 3. existuje možnosť odstrániť utrpenie 4.

cesta k tomuto oslobodeniu vedie cez 8 cnosttí = správne konanie, správny spôspb života, správna reč, správne zameranie myšlienok, sústredenie, upokojenie, nehybnosť, opakovanie sútry, Je to ateistické náboženstvo, vyslobodenie je v nirváne, absolútnom pokoji, splynnutí s bytím, a odpňútaním sa od sveta
Judaizmus – predchodca kresťanstva, monoteistické náboženstvo ktoré zjednotilo národ a dodnes mu dáva nesmiernu silu, Boh stráca podobu, sídlo stáva sa abstrakciou, protikladom človeka, niečo úplne iné s čím ale je treba komunikovať inak by život stratil vodítka aj zmysel „som ten ktorý som“ = definícia Boha a odkazuje ho k jemu samému, slovo božie je kanonizované v tóre a judaizmus je prvým náboženstvom knihy
Islám – monoteistické nánoženstvo, zakladateľ mohamed – v ére predtým vzývali čierny kameň kábu v Mekke
Boh = Alah, len jeden už mnoho krát zjavený ale najlepšie skrze neho
1.viera v Alaha a jeho proroka mohameda
2.5motlidieb denne
3.udelovanie almužien – dane
4.pôsty
5.púť do Mekky



SPOL. PODMIENKY PRE VZNIK GRĚCKEJ FIL.
vznik gréckeho umenia, vedy a filozofie – „grécky zázrak“
vznik gréckej filozofie dol dôsledkom hlbokých premien gréckej spoločnosti a človeka v nej
7-5pnl – rodová spoločnosť sa rozpadá, vznikajú grécke polis, človek je spoločenská bytosť
vzniká socio-ekonomická nerovnosť v otrokárskej spoločnosti ktorá nahrádza majetkovú a soc. rovnosť v rode
deľba práce, vývoj výroby, rozdelenie spolčnosti na vrstvy
sociálno – politické zmeny spôsobili, že mýtické predstavy zanikajú a vznikajú „vedecké názory“
vznik legislatívneho procesu
Filozofiu vznikla ako kritika a prekonanie mýtu ako nový typ myslenia a nová orientácia vo svete, zrodila ju grécka demokracia
POJMY FILOZOFICKÉ
racionalizmus – fil. smer ktorý považuje rozum za kritérium pravdivého poznania
empirizmus – fil. smer ktorý považuje skúsenosť za kritérium pravdivého poznania
ontológia – náuka o bytí, skúma bytie ako bytie a atribúty bytia – o súcne o tom čo je
metafyzika – aristetolove fil.

spisy * časť o duchovne
- náuka skúmajúca to čo je nemenné – boh, súcno, ďuša
gnozeológia – náuka o poznatkoch
noetika – náuka o poznaní
epistemológia – náuka o vedeckých poznatkoch
etika – náuka o správaní, morálne, mravnosti
estetika – náuka o kráse, umení
axiológia – náuka o hodnotách
fylozofická antropológia – náuka o človeku
filozofická teológia – náuka o Bohu
monizmus – učenie že 1 podstata je základ všetkého
dualizmus – 2 princípy
pluralizmus – viac ako 2 podstaty
idealizmus – idea, duchovná podstata ktorá je považovaná za základ
materializmus – matéria, hmota je považovaná za základ, podstatu
scientizmus – učenie ktorého predmetom je veda
dialektika – umenie viesť rozhovor
- náuka, že všetko je založené na protikladoch
hilozoismus – teória na základe ktorej je počiatok považovaný za duchovný princíp
atribút – vlastnosť
panteizmus – stotožnenie boha s prírodou
agnosticizmus – neuznáva u človeka schopnosť poznať podstatu taká aká v skutočnosti je – svet vidí tak ako sa mu
javí, približovanie sa k skeptikom

PRIBLÍŽENIA K FILOZOFII
1. cez mýtus – môžeme sa pribížit k filozofii, pretože mýty hľadali otázku na to čo bolo na počiatku sveta a ako vznikol, prechod o mýtu k logu od mýtu k filozofii
2. predpoklady a podnety – odpovedá Aristoteles ÚDIV ktorý dáva podnet, uvedomenie si vlastnej nevedomosti, samotné pýtanie sa a používanie vlasntého rozumu, KANT – 3 otázky – čo môžem vedieť, čo mám robiť, v čo môžem dúfať = nevraciame sa k iným názorom ale snažime sa prijsť k vlastným
=individuálne
3. hlavn=e filozofické disciplíny, vyčlenili sa niektoré špeciálne vedy
4. filozofia + veda – klasifikácia filozofií, najbližsie vzťah k náboženstcu + fil. + teológia, filozofický scientizmus =filozofia usilujúca sa o čo najbližšie spojenie vedeckých poznatkov a jeho výsledkami
a. zovšeobecňuje výsledky vedy
b. hľadanie predpokladu vedeckého poznania
c. požadavka zvedečtiť filozofiu
5. filozofia a jej dejiny – jej dejiny vystupujú pri riešení dnešných problémov, podstata nového spoznávania na základe dejín filozofie, dejiny filozofie – dejiny od počiatku filozofivania po dnes, filozofia dejín – fil. teória o dejinách.