Je lepšie povedať, že zmyslové je v nadzmyslovom, než nadzmyslové v zmyslovom. 6. V tomto ontologickom kontexte, kde všetko pochádza z Jedného, nič nie je Jednému cudzie a preto všetko sa môže vrátiť do Jedného. Je to úplne nový princíp v gréckej etike, pretože zameriava všetko na návrat do Jedného

Cieľom života podľa Plotina je exaktické zjednotenie s Jedným – henosis. To hén – Jedno je nevysloviteľné, transcendentné, nemožno o ňom povedať nič, lebo to by sme vnášali mnohosť a ono (Jedno) ju nemá, je úplne sebestačné, nezávislé. Plotinos je zakladateľom negatívnej teológie. Vychádzanie z Jedného je slobodné a zároveň nevyhnutné. Jedno nepotrebuje Jedno, kým opačné vychádzanie – Duch, rozum potrebuje Jedno; duša potrebuje rozum – Ducha. Jedno – nepotrebuje vyjsť zo seba a predsa k jeho prirodzenosti patrí, že je to nekonečná sila, ktorá sa vylieva sama zo seba. Matéria podľa Plotina je nedostatok Jedného. Matéria – nie bytie, viac nie je ako je; niečo, čo ešte nie je. Pri vychádzaní Ducha z Jedného sa mnohosť inteligibilnej matérie obracia na Jedno a v tomto pohľade na Jedno sa vidí ako mnohosť (to isté sa deje pri vychádzaní duše z Ducha). Duša je tá, ktorá potom spôsobuje vznik materiálnych, zmyslových vecí a usporadúva ich. Plotinos nazýva matériu tieň formy. Tieň – matéria, svetlo – Jedno. V materiálnom svete existuje hierarchia – rozličná dokonalosť – závisí od väčšej, či menšej „vzdialenosti“ od Jedného; čím viac Jedného má v sebe, tým je dokonalejšie. Kedy sa začalo pochádzanie z Jedného? Čas je iba v materiálnom svete, predtým čas nie je. Plotinos odpovedá ab aeterno – od večnosti. Duša uvádza do času samú seba, ale keďže vychádza z rozumu, ktorý je nadčasový, večný, tak aj toto uvádzanie duše samej do času vychádza z večnosti a preto je pochádzanie zmyslového sveta ab aeterno – z večnosti. Táto Plotinova argumentácia je rozumovo uspokojivá.