Neoplatonizmus a jeho kresťanská transformácia

Neoplatonizmus je čímsi novým, nevídaným v gréckom myslení. Je to vrchol gréckeho myslenia.
Predstavitelia:

Ammonios Saka

Nič nenapísal, no založil školu v Alexandrii. Pochádzal z kresťanskej rodiny, v dospelosti sa obrátil k pohanstvu. Ako prvý sa pokúsil vzkriesiť platónsku tradíciu. Bol základom pre neoplatonizmus. Plotinos bol jeho žiakom 11 rokov. O jeho učení máme len nepriame svedectvá od Hierokla. Snažil sa zjednotiť všetky roviny bytia a pochopil, že všetky veci vychádzajú z Jedného. Chápal to ako stvorenie (hovorí to o ňom Nemézios)

Plotinos

Narodil sa okolo roku 205 po Kristovi v Lykopole v Egypte. Bol žiakom Ammonia. Roku 244 sa dostal do Ríma kde sa asi 10 rokov venuje prednáškam. Až v roku 254 začal písať. Napísal 54 traktátov. Dal príkaz zhromaždiť a rozdeliť svoje spisy Porfíriovi na 6 enád (po 9) od jednoduchých po najťažšie. Sú najdôležitejším dielom v starovekej filozofii. Dávali k nemu na výchovu deti, radili sa s ním politici, aj sudcovia. Jeho ideály sa líšia od Platónových. Zameriava celú etiku na to, aby sa každý človek, každá duša zjednotila s Jedným – transcendentným. Zjednoteniu hovoria neoplatonici henosis. Cíti sa byť žiakom Platóna – mystického, náboženského. Je dedičom celých 8 stor. gréckeho myslenia – dáva mu novú tvár. Jeho teória emenácie (všetko pochádza z Jedného) sa odlišuje od chápania emanácie na východe; je v tomto radikálne nový. Veľký vplyv na neho mal Filón Alexandrijský. Snaží sa riešiť problém vzťahu transcendentného Jedného a sveta. Materiálny svet nie je princípom zla; aj zmyslový, telesný svet pochádza z Jedného. Vylučuje náuku o vzkriesení tela, popiera náuku o vtelení, o nadprirodzenej milosti. Podľa neho sú ľudské schopnosti dostatočné, aby dosiahol človek jednotu s Jedným – henosis.

6 oporných bodov Filónskej filozofie:
1. Jasné rozlíšenie medzi zmyslovým (telesným) a nadzmyslovým (netelesným)
2. Netelesné je určené vzhľadom na triadickú schému troch hypostáz: Jedno, rozum, duša
3. Jasné určenie vzťahu, ktorý viaže jednotlivé hypostázy, teda proces, ktorým vychádza jedna z druhej. Vyšší stupeň spôsobuje nižší stupeň bez toho, aby sa umenšil.
4. Zmyslová matéria nie je princípom samým o sebe, ale tiež vychádza z poslednej hypostázy. Zmyslový svet je teda celkom odvodený z nadzmyslového sveta. 5. Plotinos je prvým Grékom, ktorý sa snaží podať vysvetlenie celkovej jednoty skutočnosti; všetko je v Jednom. Jedno je vo všetkom je lepšie povedať, že telo je v duši, než duša je v tele.

Je lepšie povedať, že zmyslové je v nadzmyslovom, než nadzmyslové v zmyslovom. 6. V tomto ontologickom kontexte, kde všetko pochádza z Jedného, nič nie je Jednému cudzie a preto všetko sa môže vrátiť do Jedného. Je to úplne nový princíp v gréckej etike, pretože zameriava všetko na návrat do Jedného

Cieľom života podľa Plotina je exaktické zjednotenie s Jedným – henosis. To hén – Jedno je nevysloviteľné, transcendentné, nemožno o ňom povedať nič, lebo to by sme vnášali mnohosť a ono (Jedno) ju nemá, je úplne sebestačné, nezávislé. Plotinos je zakladateľom negatívnej teológie. Vychádzanie z Jedného je slobodné a zároveň nevyhnutné. Jedno nepotrebuje Jedno, kým opačné vychádzanie – Duch, rozum potrebuje Jedno; duša potrebuje rozum – Ducha. Jedno – nepotrebuje vyjsť zo seba a predsa k jeho prirodzenosti patrí, že je to nekonečná sila, ktorá sa vylieva sama zo seba. Matéria podľa Plotina je nedostatok Jedného. Matéria – nie bytie, viac nie je ako je; niečo, čo ešte nie je. Pri vychádzaní Ducha z Jedného sa mnohosť inteligibilnej matérie obracia na Jedno a v tomto pohľade na Jedno sa vidí ako mnohosť (to isté sa deje pri vychádzaní duše z Ducha). Duša je tá, ktorá potom spôsobuje vznik materiálnych, zmyslových vecí a usporadúva ich. Plotinos nazýva matériu tieň formy. Tieň – matéria, svetlo – Jedno. V materiálnom svete existuje hierarchia – rozličná dokonalosť – závisí od väčšej, či menšej „vzdialenosti“ od Jedného; čím viac Jedného má v sebe, tým je dokonalejšie. Kedy sa začalo pochádzanie z Jedného? Čas je iba v materiálnom svete, predtým čas nie je. Plotinos odpovedá ab aeterno – od večnosti. Duša uvádza do času samú seba, ale keďže vychádza z rozumu, ktorý je nadčasový, večný, tak aj toto uvádzanie duše samej do času vychádza z večnosti a preto je pochádzanie zmyslového sveta ab aeterno – z večnosti. Táto Plotinova argumentácia je rozumovo uspokojivá.

Cesta k henosis má 3 štádiá:
1. Via purgativa – očisťujúca cesta
– musím sa očistiť od zmyslových vecí, aby som nezabudol na Jedno, aby som vzbudil túžbu po Jednom
2. Via illuminativa – zameranie sa na Jedno
3. Via unitiva (extáza) – kedy sa duša zjednotí s Jedným
– ide tu o henosis
– podľa Plotina je to možné už tu na zemi – to je cieľ

Školy, koré boli v tom období:
1. Rím – Plotinos – predstavuje čistú metafyzickú špekulatívnu tendenciu k neoplatonizmu
– záujem o vzkriesenie filozofie
– držal školu ďaleko od náboženských praktík
– jeho náboženskosť je špekulatívna
2. Atény – Jamblichus, Proklos
– syntéza špekulatívnej tendencie s tendenciou mysticko – nábožensko – teurgickou
– filozofia sama o sebe nemôže priviesť človeka k henosis
– Jmblichus – je potrebná aj iniciatíva bohov
3. Pergamos – zdôraznilo sa predchádzajúce (bod 2.), pričom sa zabudlo na špekulatívny rozmer Plotina.