Človek poznáva prostredníctvom:
- zmyslov (senzus) – poznanie na zmyslových orgánoch nazývame senzualistickým
poznaním
- skúseností (empíriá) – empirické poznanie
- rozumu (racio) – racionálne poznanie


ZMYSLOVÉ POZNANIE
zmysel spoločný – považovaný za koreň zmyslovosti vôbec, vníma podnety, rozlišuje ich a koordinuje
obrazotvornosť – je schopná prijímať vnímané a podržať to
zmyslové hodnotenie – umožňuje, aby bytosť hodnotila to čo vníma, ako užitočné alebo škodlivé
zmyslová pamäť – bytosť je schopná uchovavť si niečo hodnotené a v prípade potreby si to môže vybaviť


EMPIRICKÉ POZNANIE
dojmy – sú živé pocity, ktoré máme keď počujeme, vidíme, cítime, milujeme, nenávidíme ....
predstavy
- jednoduché – sú slabšie kopije dojmov
- zložené – vznikajú spojením jednoduchých predstáv asociáciou, k asociáciám dochádza mechanicky na základe podobnosti, na základe vzťahu príčiny a účinku


METÓDY FIL. POZNANIA

formálna logika – má inštrumentálny význam, učí správne argumentovať a pomáha
pri presnej analýze filozof. problémov
dialektika – metóda vedenia rozhovoru s cieľom dospieť k pravdivému poznaniu,
odhaľovanie protirečení, ktoré sú hybnou silou vývinu poznani a celej skutočnosti, prezentuje tvrdenie, že svet je v neustálom pohybe, vývine a zmenách
- jej opakom je metafyzika – podľa nej je svet stály, bez hlbokých kvalitatívnych zmien, porevažuje v ňom pokoj či cyklický pohyb bez vnútorných protikladov zahŕňa filozofické úvahy o večných a nemenných podstatách, náuku o Bohu, duši a svete ako celku.