Storočí
- ovplyvnený Kantom a Hegelom
- zaoberali sa ňou príslušíci evanjelickej inteligencie
- Šafárik, Kollár, Kuzmány, Štúr – ich názory mali idealistický základ a boli plné vlastenectva myšlienkami o slovanskej vzájomnosti
7. Základné tendencie vo vývoji estetiky 20.storočia
- charakteristická je dvojčlennosť: - v krajinách socialistickej orientácie existuje marxistická estetika ( estetické javy boli vysvetľované materialisticky – inak vnímal krásno feudál a inak nevoľník, umenie sa považuje za historicky premenlivý spoločenský poriadok) – v západnom svete sa estetika rozvíjala na základe plurality .............(.........- estetika, ktorá vychádza z učenia Akvinského - nad ..... je oblasť rastlinnej a živočíšnej ríše, v ktorej najvyššie miesto patrí človeku, najvyššie a najdokonalejšie dobro a krásno je boh. Personalistiká estetika (personalizmus) – stavia do centra svojho výkladu osobnosť ( personu). Existencionalizmus – učenie o bytí, bytie má 2 formy: „bytie o seba“ a „bytie pre seba“ – tieto dva pojmy stoja proti sebe v absolútnom protiklade. Camus si kladie otázky „či stojí za to žiť“, stelesnil nezmyselnosť ľudskej existencie, život je márny, pretože na jeho konci je vždy rovnaký údel = smrť. Sémantická filozofia umenia – patrí sem pragmatizmus, neorealizmus, neokantovstvo, teória kultúry francúzskej školy – je súčasťou tzv. kritickej teórie spoločnosti, stavia sa kriticky voči kultúre a individuálnej spoločnosti. Kultúra je výsledkom stretnutia pudu a smrti. Ľudskú dušu osudovo ovláda snaha o rozkoš a sklon k agresii s princípom reality. Človek musí krotiť svoje túžby a potláčať ich.
Pôvod a rozvoj estetickej činnosti
- jedna z možných definícii hovorí o estetike ako o vede o povahe, príčinách, zákonitostiach a význame estetických javov ako výsledkov estetického a umeleckého osvojovania prírody, spoločnosti a človeka samého.
- Je vedou o estetične – taká vlastnosť veci a javov, ktorá vyvoláva v človeku zvláštny povznášajúci pocit, alebo naopak deprimujúci. Kde môžeme „estetično“ hladať?:
1. neexistuje nikde mimo vnútorného sveta (duše) človeka – čo človek, to vlastný estetický svet
2. je prirodzenou vlastnosťou všetkých predmetov a javov nášho sveta, ktorú človek vníma, ale nemôže meniť ani tvoriť
Estetické osvojenie – rozumieme zvláštny, špecifický spôsob spoznávania, uvedomovania si skutočnosti, ale aj jej hodnotenie, prežívanie a v konečnom dôsledku i jej pretváranie, alebo vytváranie novej skutočnosti
- uskutočňuje sa vždy v nových estetických situáciách. Patria medzi ne estetický objekt, estetické vlastnosti objektu, subjekt a funkcia.
Človek ako estetický subjekt
Estetickým objektom môže byť niečo hmotné ale môže byť aj niečo abstraktné (myšlienka, čin). Protipólom estetického objektu je estetický subjekt, ktorým je vždy konkrétny človek v konkrétnej estetickej či v životnej situácii. Jendotu estetiky a životnej situácie je nutné zdôrazniť. Podmieňuje uplatňuje estetických dispozícii subjektu. Týmito dispozíciami rozumieme predpoklady, či schopnosti človeka pre estetickú činnosť.