Kultúra – ľudský spôsob organizácie, uskutočňovania a rozvoja činnosti, ktorý je spredmetnený v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch ľudskej činnosti, najmä práce

PRVKY KULTÚRY:
a) materiálne výkony ľudskej práce – odrážajú technické znalosti aj estetické cítenie výrobcov
b) hodnoty, normy, pravidlá správania
c) ideí (vierovyznania)
d) sociálne inštitúcie

KULTÚRA
a) materiálna (materiálne predmety zhotovené alebo upravené ľudskou činnosťou)
b) nemateriálna (duchovná – hodnoty, normy, symboly, systémy názorov a poznatkov, sosciálne inštitúcie)

Kultúru môžeme chápať i skúmať dvoma základnými spôsobmi:
a) ako ľudskú kultúru všeobecne – univerzálny ľudský jav vlastný celému ľudstvu (jazyk, hodnoty, hudba, stravovanie)
b) ako konkrétnu kulturu – v konkrétnej spoločnosti alebo vytvorenú sociálnou skupinou

kultúra – zveľaďovanie, obrábanie
- označenie všetkého čo je dielom človek
- používa sa ako synonymum spoločenského, umeleckého
- je výsledkom správania sa ľudí a činnosti spoločnosti, záhŕňa iedy, modely a hodnoty, je výsledkom výberu a určenia

hodnoty – materiálne a duchovné objekty, schopné uspokojovať isté potreby
človeka, skupiny, spoločnosti a slúžiť ich záujmom a cieľom
normy – sú sociálne očakávania, vzory a pravidlá regulujúce správanie ľudí v
spoločnosti, môžu byť nepísané (zvyky, obyčaje, mravy) alebo písané (zákony,
predpisy)


Pri kultúre môžeme hovoriť o jej materiálnej a duchovnej stránke (stroj – je
materiálny, zložený z oceľových, liatinových, medených a iných súčiastok, no bez
rozumu konštrukéra, bez talentu, návykov a schopností robotníkov, ktorí ho robili by
bol iba kusom železa a nie predmetom kultúry).
Sociálny charakter kultúry – spoločnosť bez kultúry nie je možná a platí to aj naopak
Z filozofického hľadiska je človek vždy kultúrny, lebo je spoločenská bytosť
a spoločnosť bez kultúry neexistuje.
typológia kultúry – metóda členenia systémov skúmaných objektov a ich
zoskupovanie na základe modelu (typu)
Kultúra vzniká spolu s ľudskou spoločnosťou.



-2-

Hodnotenie kultúr:
a) etnocentrizmus – keď ľudia majú tendenciu poznávať a hodnotiť jednotlivé
kultúry z hľadiska tej kultúry, ku ktorej patria a ktorú pokladajú za jedinú správnu,
najvyspelejšiu
- môže byť agresívny (dobyvatelia Ameriky) alebo univezálny (kresťanský misionári)

b) kultúrny relativizmus – vychádza z predpokladu, že všetky kultúry sú jedinečné
a neopakovateľné a preto ich môžeme pochopiť, poznať iba na základe ich vlastných
hodnôt a noriem

kultúrna zmena – proces vznikania, premeny a zániku kultúr alebo ich častí
a) endogénne (vnútorné) – spôsobené premenami jednotlivých prvkov
b) exogénne (vonkajšie) – pôsobením rôznych kultúr.