Nastupujúca slovenská vedecká generácia tohto obdobia bola inšpirovaná teoretickými a metodologickými podnetmi logického pozitivizmu a štrukturalizmu. Pokušala sa o organizovaný rozvoj vedeckého myslenia a o spoluprácu jednotlivých vied na pôde spolku o vedeckú syntézu. Vo filozofickej a obecne teoretickej, metodologickej oblasti zohral vedúcu úlohu Igor Hrušovský. Protestantská a katolícka filozofia sa rozvíjala v tradičnom teologickom rámci a súčasťou týchto konzervatívnych myšlienkových tendencií bola nielen špekulatívne teologická mystifikácia vedy a vedeckého myslenia, ale aj jej reakčné ideologické vyhrotenie. Východiská protestantskej teologie sú charakteristické i pre tvorbu Samuela Štefana Osuckého, ktorý sa zaoberal staršími dejinami slovenskej filozofie, filozofickým myslením štúrovcov, ale aj dejinami filozofie svetovej. Osucký sa svojou metodologickou orientáciou blížil k pozitivisticko-realistickému prúdu, líšil sa však od neho mnoho podstatnými ideovo-teoretickými postojmi i svojou jednoznačnou teologickou príslušnosťou. Nedokázal prekročiť hranice špekulatívno-teologického myslenia. Konzervatívne a spoločenské sily, reprezentované v politickom vývoji na Slovensku hlavne ľudákmi, presadzovali v období medzi dvoma vojnami klérikalistické tendencie v súdobom kultúrnom živote, náboženský svetový názor a filozofiu. Tomizmus resp. novotomizmus a blondelizmus sa mali stať protiváhou rozvíjajúceho sa marxistického myslenia a formujúcej sa socialistickej kultúry. Pozitivisticko-scientistický prud, ktorý dominoval v tomto nemarxistickom myslení na Slovensku a jeho relatívny prínos bol zvýrazňovaný programovo vedeckým prístupom, sa dostal vplyvom reakčných spoločenskopolitických premien a za tzv. slovenského štátu do ideovej opozície voči oficiálnej ľudáckej ideologii a náboženskej filozofii.