Filozofické myslenie v medzivojnovom období na Slovensku

V medzivojnovom období boli na Slovensku položené základy skutočného rozvoja vedeckej práce hneď v niekoľkých oblastiach. To podnietilo neskorší vývoj slovenskej vedy a filozofického myslenia. Slovenská veda prechádzala v tomto období od diletantizmu, ktorú bol pre ňu typický v 19.stor. ku skutočnej vedeckosti. Češi, ktorí viedli fakultu filozofie UK do roku 1938. B.Tomsa, J.Král, J.Tvrdý. práve títo vedecký pracovníci ovplyvnili novú generáciu študentov a formovali ich filozofické myslenie. Práve prostredníctvom českých vedcov bola do slovenského kultúrneho života infiltrovaná racionalistická a vedecká myšlienková orientácia, práve tieto myšlienkové smery, ktoré prichádzali so zásadami teoretickej práce a snažili sa ju presadzovať do praxe na Slovensku narážali na odpor a nepochopenie od časti slovenskej inteligencie. Takúto odozvu malo hnutie Hlasistickej a Prúdistickej generácie a podobne celé Pozitivisticko-Realistické a vôbec Pozitivistické myslenie pôsobiace v slovenskom kultúrnom živote. Prvá generácia slovenských profesionálnych filozofov vyrástla práve v medzivojnovom období. Jej predstavitelia sú: I.Hrušovský, S. Štúr. Oni aktívne zasahovali do filozofického života od polovice 30-tych rokov.
Z hľadiska vývoja filozofického myslenia možno v slovenskom kultúrnom živote tohto obdobia vyzdvihnúť niekoľko filozofických tendencií a prúdov okrem rozvijajúcej sa marxistickej filozofie tu pôsobili niektoré smery nemarxistického filozofického myslenia. Vedľa filozofických tendencií katolíckej teológie, tomizmu, resp. novotomizmu a protestanskej teológie išlo predovšetkým o pôsobenie pozitivizmu, novopozitivizmu a štrukturalizmu. Buržuázne filozofické myslenie na Slovensku v období medzi dvoma vojnami môžeme schématicky rozdeliť do dvoch hlavných prúdov:
1. filozofické myslenie pozitivisticko-realistickej orientácie
2. špekulatívne teologické myslenie
Hlavné línie vývojového procesu v oblasti filozofického myslenia prebieha v kritickej konfrontácii pozitivistického myslenia a formujúceho sa marxistického frontu (okolo časopisu DAV) na Slovensku. Českí filozofovia J. Tvrdý a J. Král mali silný vplyv na tvorbu a vývoj Svätopluka Štúra, ktorý sa prikláňal fideisticko-idealistickým koncepciám. Akceptoval intuitívny realizmus a dostaval sa do reakčnej pozície. Dielo Svätopluka Štúra: Problém transcendenta v súčasnej filozofii. V druhej polovice30-tych rokoch preniklo na Slovensko súčasné európske pozitivistické myslenie.

Nastupujúca slovenská vedecká generácia tohto obdobia bola inšpirovaná teoretickými a metodologickými podnetmi logického pozitivizmu a štrukturalizmu. Pokušala sa o organizovaný rozvoj vedeckého myslenia a o spoluprácu jednotlivých vied na pôde spolku o vedeckú syntézu. Vo filozofickej a obecne teoretickej, metodologickej oblasti zohral vedúcu úlohu Igor Hrušovský. Protestantská a katolícka filozofia sa rozvíjala v tradičnom teologickom rámci a súčasťou týchto konzervatívnych myšlienkových tendencií bola nielen špekulatívne teologická mystifikácia vedy a vedeckého myslenia, ale aj jej reakčné ideologické vyhrotenie. Východiská protestantskej teologie sú charakteristické i pre tvorbu Samuela Štefana Osuckého, ktorý sa zaoberal staršími dejinami slovenskej filozofie, filozofickým myslením štúrovcov, ale aj dejinami filozofie svetovej. Osucký sa svojou metodologickou orientáciou blížil k pozitivisticko-realistickému prúdu, líšil sa však od neho mnoho podstatnými ideovo-teoretickými postojmi i svojou jednoznačnou teologickou príslušnosťou. Nedokázal prekročiť hranice špekulatívno-teologického myslenia. Konzervatívne a spoločenské sily, reprezentované v politickom vývoji na Slovensku hlavne ľudákmi, presadzovali v období medzi dvoma vojnami klérikalistické tendencie v súdobom kultúrnom živote, náboženský svetový názor a filozofiu. Tomizmus resp. novotomizmus a blondelizmus sa mali stať protiváhou rozvíjajúceho sa marxistického myslenia a formujúcej sa socialistickej kultúry. Pozitivisticko-scientistický prud, ktorý dominoval v tomto nemarxistickom myslení na Slovensku a jeho relatívny prínos bol zvýrazňovaný programovo vedeckým prístupom, sa dostal vplyvom reakčných spoločenskopolitických premien a za tzv. slovenského štátu do ideovej opozície voči oficiálnej ľudáckej ideologii a náboženskej filozofii.