pre lekárov je pozorný, citlivý vzťah k chorým, pre hercov úcta diváka, sústavné osobné sebazdokonaľovanie, pre pedagógov osobný príklad, láska k deťom, náročnosť na ne, vedomie zodpovednosti pred spoločnosťou za vzdelanie a výchovu dorastajúceho pokolenia – bezvýhradná oddanosť vede a vedeckej pravde, atď.
Utvárajúce sa normy toho-ktorého druhu profesijnej etiky určujú aj zvláštnosti mravných vzťahov každého profesionálneho kolektívu a jednotlivej osobnosti.
Vznik profesijnej etiky bol podmienený spoločenským rozdelením práce, vznikom rozličných druhov činností. Sféra výrobnej a mimovýrobnej činnosti utvára široké možnosti morálnych hodnotení a každý človek, kt. sa nachádza v dajakom výrobnom kolektíve, poznáva z vlastnej skúsenosti spoločenskú mienku, kt. vystupuje ako regulátor správania.
Nevyhnutnosť v reálnem živote regulovať vzájomné vzťahy ľudí v kolektívoch predstaviteľov tejto, alebo onej profesie, utvárala aj upravovala isté počiatky profesijnej etiky. Najmä v praxi vzájomných vzťahov ľudí, rozdelených profosionálnymi priehradkami, z čoho sa skladali profesionálne „kódaxy morálky“. Tento jav možno pozorovať aj dnes, hoci v trochu pozmenenej podobe, pretože sa postupne čoraz viac likviduje uzavretosť rôznych profesií. Treba rátať s tým, že prenikanie vedeckých etických teórií, ich osvojenie masami privádza k vážnym zmenám v každodennom vedomí, pretvára chápanie profesijnych etických požiadaviek.