Hlavné vývojové etapy filozofického myslenia na Slovensku

Filozofia na Slovensku nemala pre svoj rozvoj také podmienky ako v iných európskych krajinách. K jej prispela najmä výučba filozofie na školách – Karlova univerzita v Prahe, univerzity v Trnave a v Košiciach, na evanjelických kolégiách v Prešove, Kežmarku i v Bratislave.
Od svojich počiatkov mala filozofia prevažne nábožensko-etické a sociálno-antropologické zameranie, čo sa prejavovalo najmä v procese zápasov národného obrodenia Slovákov.
Prírodné a spoločenské vedy
Výrazný ohlas nachádzajú na území Slovenska učenia mnohých vedcov v oblasti prírodných a spoločenských vied. Významným predstaviteľom bol JÁN JESENIUS – rektor pražskej univerzity so svojou prírodnou filozofiou. Je autorom spisu „Zoroaster“,kde sa môžeme oboznámiť s jeho názormi.
Prešovská škola
Názory F.BALCONA – jeho empirickú filozofiu rozpracúval predstaviteľ Prešovskej školy J8N BAYER, ktorý zvýrazňoval význam induktívnej metódy pozorovania a experimentu vo vede
IZÁK CABAN – profesor prešovského kolégia, hlásateľ atomistu (17.stor.)
Trnavská Univerzita
Učenie R Descartesa (novoveký racionalizmus) príjmali naši učenci skôr kriticky a odmietavo, pretože sa odlišoval od scholastickej filozofie – tá sa pestovala najmä na univerzitách v Trnave a Košiciach. Trnavská Univerzita (1635-1777) sa najvýraznejšie zaslúžila o rozvoj filozofického myslenia. Disciplíny- metafyzika, logika a etika.
Najvýznamnejší trnavskí filozofi: F Kéri, A.Jaslinský, V.Topolesáni, J.B. Horvát.
Charakteristickou črtou bolo zmierniť rozpory medzi teológiou a prírodovedou. Na jednej strane sa hlásia k Newtonovskej fyzike a Kopernikovmu heliocentrizmu súčasne sa opierajú o scholastickú filozófiu. Odmietajú Descartesov výklad Boha, učenie o vrodených ideách i jeho teóriu poznania.
A.Jaslinský – diela „Logika, Fyzika, Metafyzika“. Za východisko poznania pokladal skúsenosť získanú pozorovaním a experimentom. Uprednosťoval empirizmus pred racionalizmom.

Silný ohlas mala aj Osvietenská filozofia, jej priekopníkom bol Matej Bel (1684-1749), známy sociálno-politickým a historickým učením.
Ďalší predstavitelia: J.Fándly, J.I.Bajza, - chápali osvietenstvo ako výchovné osvetové pôsobenie na ľudí.

Obdobie národného obrodenia
Medzi filozofmi sa šírili najmä myšlienky nemeckého klasického idealizmu. Myslenie výrazne ovplyvnil J.G.Herder, ten predpovedal veľkú budúcnosť Slovanom – pre humánnosť, mierumilovnosť. K jeho filozofii sa hlásal aj Ľ. Štúr (1815-1856).

Teoretický základ pre jeho filozofiu mu poskytovala Hegelova filozofia idey: pojmy – duch, Boh, idea – ontologický základ sveta. Vychádzalj z Hegelovej triády vývoja idey od tézy-antitézy-do syntézy.
Základom je def. Národ (tézy). Spoločenstvo ľudí si ešte pojem „národ“ neuvedomuje (antitéza). Až keď spĺňajú všetky znaky národa – jazyk, vl. kultúra, obyčaje, politické požiadavky, ľudia si uvedomia, že existujú ako národ (syntéza). Táto syntéza sa ďalej stáva východiskom (tézou) nového cyklu – ďalší vývoj národa. Človek podľa neho bytosť súvisiaca s duchom aj s prírodou.

V 19 a 20.stor prenikajú na Slovensko smery ako pozitivizmus, filozofia života i marxizmus.
Realistická filozofia T.G.Masaryka – konkrétne veci, nepoužívanie násilných prostriedkov, vytrvalá práca. „Práca je tréning ľudskosti“ Poznáme dve skupiny jeho stúpencov:
1. hlasisti: okolo časopisu Hlas a neskôr Prúdy
2. Svätopluk Štúr

V roku 1939 bolo v Bratislave založené združenie Vedecká syntézy – zjednocovanie vedeckých kultúrnych pracovníkov z rozličných oblastí a pod vplyvom filozofie Viedenského krúžku sa venovalo problematike vedeckého poznania, jazyka vedy i metodológii vedy. Túto filozofiu reprezentoval I.Hrušovský (1907-1978).
Po roku 1948 nastupuje marxizmus.