objektívnych zákonitostí skutočnosti a reálneho vzťahu medzi hmotou a vedomím, ale spočíva v logickej analýze pojmov v jednotlivých vedách

Marxizmus
- zakaldateľ: Karl Marx a Friedrich Engels
- najvýznam. diela: Marx: Ekon.- filoz. rukopisy, Bieda filozofie
Engels: Dialektika prírody, Pôvod rodiny, súhrn vlastníctva a štátu

- vo svojej teórii nadväzovali na materialistické, ale aj idealistické učenie, predovšetkým na nemec. klasic. fil., angl. polit. ekonómiu a franc. utopický socializmus
- Marx vybudoval vedecký socializmus – predstava pokrokového vývinu dejín, myšleinka vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť – budúcnosť postavenú na sociálnej rovnosti ľudí, na odstránení vykorisťovania jednej spoločenskej triedy drhou
- marxist. fil. je fil. praxe – podľa Marxa totiž filozofi doterz svet len vysvetľovali len rozličným spôsobom, ide však o to, aby ho zmenili
- zákl. východiská: 1. Hegel (jeho dialektika)
2. Feuerbach (jeho materializmus)
3. franc. utopic. socializmus (koncepcie spravodlivej spoločnosti)
4. angl. klasic. ekonómia
Dialektický materializmus
- môžeme ho považovať za ideový základ marxist. fil.
- svet má materiálnu podstatu; svet. dianie nie je chaotické, ale riadi sa zákonmi dialektiky
Hist. materializmus
- vychádza sa z názoru, že základom ľudskej spoločnosti je materiálna výroba
- vznikli určité celky, kt. nazvali – spoločensko-ekonomické formácie; každá formácia má základňu a nadstavbu
- základňa: výrobné sily a výrobné vzťahy
- nadstavba: štát, inštitúcie a ideológia
- formácie sa delia na základe výr. vzťahov na veľké skupiny ľudí – tzv. „triedy“- uplatňuje sa tu dialektický zákon jednoty a boja protikladov
- v buržoáznej spoločnosti proti sebe stoja buržoázia(vlastníci výr. prostriedkov) a proletariát(robotníci)- teória nadhodnoty- vo výrobnom procese robotník vytvára nadhodnotu- teda väčšiu hodnotu ako je jeho mzda- túto nadhodnotu si privlatňuje vlastník výr. prostriedkov v podobe zisku; dochádza tu k triednemu boju
- 2. dialektický zákon- prechod od kvantity na kvalitu- zmena kvality- spoločensko-ekonomické formácie
- 3. zákon negácie predstavuje špirálový vývoj- vzniká nová dokonalejšia formácia
- prechody na vyšší stupeň formácie sú revolučné a prebiehajú formou sociálnych revolúcií –tento vývoj je zákonitý; jeho konečnou formou je beztriedna spoločnosť
- marxizmus predstavuje ucelenú koncepciu pokrokového vývinu dejín s predstavou novej spravodlivejšej budúcnosti; koncom 19. stor. si ju osvojili hlavne vedcovia robotníckeho hnutia a ľavicových strán

Realistické smery –fil. polit. realizmu
- v najobecnejšej podobe je realizmus uznanie skutočnosti, kt. je nezávislá na ľud.