Racionalistická filozofia

- pre 19. a 20. stor. je charakteristický prudký rozvoj hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky, kultúry a umenia
- tento pokrok civilizácie je však spojený s rozpadom tradič. hodnôt a odcudzením človeka
- myšlienka: svet je poznateľný a čím ho možno poznať, je ľudský rozum(racio = rozum)
Charakter filozofie:
- filozofia sa začína diferencovať na rôzne smery a prúdy; napriek ich rozmanitosti ich môžeme rozdeliť na 2 skupiny
1. scientistická fil. (lat. scienta = veda) – fil. smery, kt. sem zaraďujeme majú úzky vzťah k vede- pozitivizmus, marxizmus
2. antropologická fil. (gréc. antropos = človek) – v centre fil. koncepcií je človek- existencionalizmus, fil. života

Novopozitivizmus
- rozlišujeme: a) starší pozitivizmus
b) novopozitivizmus
a) st. pozitivizmus
- zakladateľom je franc. filozof Auguste Comte
- zákl. východisko: odmietnutie metafyziky; podľa Comtea- filozofia nemá skúmať otázky, kt. presahujú našu skúsenosť, preto pozotivizmus vychádza len z jednoznačných faktov- z „pozitívneho“
úloha pozitivizmu: 1. zhromaždiť fakty
2. nájsť v nich určité zákonitosti
3. na základe zákonitostí predvídať budúce javy
- Comte chce vychádzať len z vedec. poznatkov; usiluje sa ďalej klasifikovať a systematicky zoradiť vedy, takto chce vytvoriť súhrný systém všetkých vied- základom všetkých vied je matematika
anglic. pozitivizmus - nadväzuje na Comteho myšlienky
H. Spencer, J. S. Mill
b) novopozitivizmus
- predstavuje svetonázorové gnozeologické a metodologické stanovisko, resp. spôsob myslenia, kt. vychádza z „bezprostredne daného“ t.j. zo zo zmyslovo vnímateľných povrchových javov prírodných a spoločenských procesov alebo z existujúcich myšlienkových abstrakcií
- vývoj začína empiriokriticizmom a nadväzuje na pozotivizmus Comtea, Mill a Spencera
- rozlišujeme 3 okruhy:
a) Viedenský okruh
b) Oxfordská škola
c) novoempirizmus
- zákl. myšlienka: odmietnutie metafyziky a orientácia na jednoznačné, človekom dokázateľné skutočnosti
a) zakladateľ: Schlick; význam. predstaviteľ: R. CARNAP
- fil. vplyv Viedensk. kruhu sa podstatne prehĺbil v dôsledku vedeckej vážnosti význam. matematikov
- v r. 1931 vzniklo ďalšie centrum novopozitivizmu v Prahe vedené Carnapom

- zástanci novopozitivizmu sledujú prísne vedecké stanovisko vo filozofii – toho sa snažia dosiahnúť systematickou aplikáciou modernej matematickej logiky
-2-

- v novopozitivistickom poňatí nespočíva úloha fil. v odhaľovaní obec.

objektívnych zákonitostí skutočnosti a reálneho vzťahu medzi hmotou a vedomím, ale spočíva v logickej analýze pojmov v jednotlivých vedách

Marxizmus
- zakaldateľ: Karl Marx a Friedrich Engels
- najvýznam. diela: Marx: Ekon.- filoz. rukopisy, Bieda filozofie
Engels: Dialektika prírody, Pôvod rodiny, súhrn vlastníctva a štátu

- vo svojej teórii nadväzovali na materialistické, ale aj idealistické učenie, predovšetkým na nemec. klasic. fil., angl. polit. ekonómiu a franc. utopický socializmus
- Marx vybudoval vedecký socializmus – predstava pokrokového vývinu dejín, myšleinka vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť – budúcnosť postavenú na sociálnej rovnosti ľudí, na odstránení vykorisťovania jednej spoločenskej triedy drhou
- marxist. fil. je fil. praxe – podľa Marxa totiž filozofi doterz svet len vysvetľovali len rozličným spôsobom, ide však o to, aby ho zmenili
- zákl. východiská: 1. Hegel (jeho dialektika)
2. Feuerbach (jeho materializmus)
3. franc. utopic. socializmus (koncepcie spravodlivej spoločnosti)
4. angl. klasic. ekonómia
Dialektický materializmus
- môžeme ho považovať za ideový základ marxist. fil.
- svet má materiálnu podstatu; svet. dianie nie je chaotické, ale riadi sa zákonmi dialektiky
Hist. materializmus
- vychádza sa z názoru, že základom ľudskej spoločnosti je materiálna výroba
- vznikli určité celky, kt. nazvali – spoločensko-ekonomické formácie; každá formácia má základňu a nadstavbu
- základňa: výrobné sily a výrobné vzťahy
- nadstavba: štát, inštitúcie a ideológia
- formácie sa delia na základe výr. vzťahov na veľké skupiny ľudí – tzv. „triedy“- uplatňuje sa tu dialektický zákon jednoty a boja protikladov
- v buržoáznej spoločnosti proti sebe stoja buržoázia(vlastníci výr. prostriedkov) a proletariát(robotníci)- teória nadhodnoty- vo výrobnom procese robotník vytvára nadhodnotu- teda väčšiu hodnotu ako je jeho mzda- túto nadhodnotu si privlatňuje vlastník výr. prostriedkov v podobe zisku; dochádza tu k triednemu boju
- 2. dialektický zákon- prechod od kvantity na kvalitu- zmena kvality- spoločensko-ekonomické formácie
- 3. zákon negácie predstavuje špirálový vývoj- vzniká nová dokonalejšia formácia
- prechody na vyšší stupeň formácie sú revolučné a prebiehajú formou sociálnych revolúcií –tento vývoj je zákonitý; jeho konečnou formou je beztriedna spoločnosť
- marxizmus predstavuje ucelenú koncepciu pokrokového vývinu dejín s predstavou novej spravodlivejšej budúcnosti; koncom 19. stor. si ju osvojili hlavne vedcovia robotníckeho hnutia a ľavicových strán

Realistické smery –fil. polit. realizmu
- v najobecnejšej podobe je realizmus uznanie skutočnosti, kt. je nezávislá na ľud.

vedomí, ktorou poznávame prostredníctvom vnímania a myslenia

-3-

- realizmus spravidla nevyzdvihuje do popredia prvotnosť ideálneho, duchovného; ideálno sa pokladá za súhrn štruktúrnych prvkov skutočnosti
- neorealizmus- vznikol ako kritická reakcie na idealizmus
- snaží sa vytvoriť novú ontológiu a novú metafyziku na poznatkoch prírodných vied
- vychádza z názoru, že svet reálne existuje, nezávisle od vedomia
- je štrukturovaný a jeho štruktúry vytvárajú celok- ako organizmus
- tento smer sa rozvinul hlavne v USA a v Anglicku
- zakladateľ: angl. fil. G. E. Moore
- ďalší predst.: A. N. Whitehead, N. Hartmann

Postmodernizmus
- nie je len to, čo nasleduje po moderne, ale zároveň existuje spolu s ňou a dotvára ju
- je to spoločenský názor pre viac škôl 20. stor.- postštrukturalizmus, dekonštruktualizmus, neopragmetizmus, nový skepticizmus
- úlohou fil. je nájsť podmienky a prostriedky vývinu vedenia alebo komunikácie v spoločnosti a vede
- predstavitelia: J. F. Lyotard, G. Vattimo, J. Derrida

Fil. feminizmu
- snaha o zrovnoprávnenie žien s mužmi
- „inakosť ženského“ – žena je inak biolog. stavaná a má aj iné postavenie, zmýšľanie, čiže má aj iné fil. zmýšľanie
- predstavitelia na Slovensku: E. Farkašová, Sapuro.