- pre 19. a 20. stor. je charakteristický prudký rozvoj hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky, kultúry a umenia
- tento pokrok civilizácie je však spojený s rozpadom tradič. hodnôt a odcudzením človeka
- myšlienka: svet je poznateľný a čím ho možno poznať, je ľudský rozum(racio = rozum)
Charakter filozofie:
- filozofia sa začína diferencovať na rôzne smery a prúdy; napriek ich rozmanitosti ich môžeme rozdeliť na 2 skupiny
1. scientistická fil. (lat. scienta = veda) – fil. smery, kt. sem zaraďujeme majú úzky vzťah k vede- pozitivizmus, marxizmus
2. antropologická fil. (gréc. antropos = človek) – v centre fil. koncepcií je človek- existencionalizmus, fil. života

Novopozitivizmus
- rozlišujeme: a) starší pozitivizmus
b) novopozitivizmus
a) st. pozitivizmus
- zakladateľom je franc. filozof Auguste Comte
- zákl. východisko: odmietnutie metafyziky; podľa Comtea- filozofia nemá skúmať otázky, kt. presahujú našu skúsenosť, preto pozotivizmus vychádza len z jednoznačných faktov- z „pozitívneho“
úloha pozitivizmu: 1. zhromaždiť fakty
2. nájsť v nich určité zákonitosti
3. na základe zákonitostí predvídať budúce javy
- Comte chce vychádzať len z vedec. poznatkov; usiluje sa ďalej klasifikovať a systematicky zoradiť vedy, takto chce vytvoriť súhrný systém všetkých vied- základom všetkých vied je matematika
anglic. pozitivizmus - nadväzuje na Comteho myšlienky
H. Spencer, J. S. Mill
b) novopozitivizmus
- predstavuje svetonázorové gnozeologické a metodologické stanovisko, resp. spôsob myslenia, kt. vychádza z „bezprostredne daného“ t.j. zo zo zmyslovo vnímateľných povrchových javov prírodných a spoločenských procesov alebo z existujúcich myšlienkových abstrakcií
- vývoj začína empiriokriticizmom a nadväzuje na pozotivizmus Comtea, Mill a Spencera
- rozlišujeme 3 okruhy:
a) Viedenský okruh
b) Oxfordská škola
c) novoempirizmus
- zákl. myšlienka: odmietnutie metafyziky a orientácia na jednoznačné, človekom dokázateľné skutočnosti
a) zakladateľ: Schlick; význam. predstaviteľ: R. CARNAP
- fil. vplyv Viedensk. kruhu sa podstatne prehĺbil v dôsledku vedeckej vážnosti význam. matematikov
- v r. 1931 vzniklo ďalšie centrum novopozitivizmu v Prahe vedené Carnapom

- zástanci novopozitivizmu sledujú prísne vedecké stanovisko vo filozofii – toho sa snažia dosiahnúť systematickou aplikáciou modernej matematickej logiky
-2-

- v novopozitivistickom poňatí nespočíva úloha fil. v odhaľovaní obec.