Americká filozofia

- až na začiatku 20.storočia sa začína Amerika osamostatňovať v rámci umenia, vedy aj filozofie, pretože dovtedy bola závislá na európskych hodnotách.
Pragmatizmus
Pragma = konanie, činnosť
- za zakladateľa pragmatizmu je považovaný Ch.S.Peirs. ďalej ho rozvinuli W.James a J.Dewey.
- v jednotlivých krajinách ho reprezentovali F. Schiller – v Anglicku
Papini, Prezollini – v Taliansku
K.Čapek, J.L.Fisher – v Československu
- podľa názorov pragmatikov sú všetky naše pojmy, úsudky, názory len pravidlá pre naše správanie (pragma). Ich pravda je zdôraznená a zdôvodnená len ich praktickým užívaním pre život.
- Kritériom pravdy je užitočnosť, prospech, úspech a nie zhoda s objektívnou realitou: „Pravda je to, čo sa osvedčí svojimi praktickými dôsledkami.“
JAMES
- pre pragmatizmus je charakteristický jeho zvláštny pojem pravdy: užitočnosť, hodnoty, úspešnosť
- pravdivé je to, čo sa osvedčuje svojimi praktickými dôsledkami, čiže to, čo je užitočné pre náš život a záujmy
- čerpal z diela CH.S.PEIRSA
- jeho chápanie sveta sa vyznačuje:
- 1.dynamizmom – svet nie je nič hotové, je to ustavičné dianie
- 2.pluralizmom – podstatou sveta nie je jeden princíp, skutočnosť pozostáva z množstva princípov
- 3.skepticizmom – „ľudská skúsenosť nie je najvyššou formou poznania“
J.DEWEY
- je významným reformátorom pedagogiky v USA
- jeho filozofia pôsobí ako obhajoba filozofie a náboženstva. Obracia sa k prírodným vedám a praktickej skúsenosti. Myšlienky majú iba inštrumentálnu hodnotu – inštrumentalizmus
- cieľom života nie je dokonalosť ako posledný ciľ ale je to stále postupujúci proces zdokonaľovania, dozrievania a zušľachťovania
Analytická filozofia
- rozvíja vedu ako striktnú, presnú vedu (porovnáva ju s matematikou – Wittgenstein, predstaviteľom Viedenského krúžku – Schlich, Carnap, Reichenbach)
- sústreďuje sa na základy vedy, usiluje sa formulovať kánon celého vedenia a poznania vo filozofii
- úlohou filozofie je exaktne pochopiť problémy špecifických vied pomocou prísne formalizovaného jazyka
- záujem o metódu filozofickej analýzy jazyka
- existujú 2 línie analýzy filozofie: a) snaha vybudovať umelý jazyk – význam obsah. výrazov sa udeľuje na. ich zmyslovú podobu. Filozofia = konštruktérka jazyka
b) línia orientovaná na prirodzený jazyk – úsilia vyjadriť možnosti. . využitia slov v ich význame (jaz.

hra), iné využitie odmieta
- problém filozofie = problém jazyka
GOTTLIEB FREGE
- je zakladateľom modernej logiky a symboliky (tzv. pojmového písma)
- potreba zostaviť nový, všeobecne použiteľný jazyk
B.RUSSEL – filozofia u neho splýva s logikou
L.WITTGESTEIN
- filozofia nemá skúmať obsahy vedomia, ale jazyk, ten je rozhodujúci pre našu schopnosť myslieť
- neskôr ustupuje zo svojho učenia – orientuje sa na prirodzený jazyk. Nakoniec zavrhuje aj možnosť jednoznačného vyjadrenia sveta jazykom. Jazyk je nepresný a nedokonalý. Sme uväznení hranicami jazyka
W.QUINE.