Náboženská filozofia

Novotomizmus
- obnovenie tomizmu v katolicizme. Smer sa usiľuje dať do súladu vieru a poznanie. Zhoda medzi vierou a vedením (poznaním) vedie k uznaniu pravdy
- pravda je vždy tá istá, len cesty k nej sú rôzne: v náboženstve je to Božie zjavenie, vo filozofii logické uvažovanie človeka. Centrom je potom filozofický dôkaz boha. Predst: E.GILSON, J.MARITAN
- vznikol v 2 tretine 19.storočia. vzišiel pôvodne z reakcie katolicizmu, v ktorom znovu zosílil následkom obdobia reštaurácie na hnutie katolickej obnovy, ovplyvnené racionalizmom, nemec.klasic. filozofiou a romantizmom.
- Značnou výhodou novotomizmu oproti iným smerom je tesné spojenie s katolickou cirkvou
- výhodou je jeho základné objektívný idealistický charakter
- ústredným poslaním novotomizmu je uviesť do súladu veru a vedenie. Základom novotomizmu ako systému je preto učenie o vzťahu filozofie a náboženstva
- intelektualizuje náboženstvo
- novotomisti priznávajú na základe neomylnosti slova božieho, zjavenie vyššieho postavenia
- ťažiskom takto pojatej filozofie je úsilie o dôkaz božej bytosti personálneho charakteru, ktorý ma také vlastnosti ako „duch“, „dokonalý život“
- svet je hierarchicky odstupňovaný – najnižším stupňom prírody je anorganická oblasť, ďalej organická, rozdelená na rastliny zvieratá a ľudí
- dejiny sú pre novotomizmus naplnením božieho plánu. Sú procesom , ktorý od Boha končí a v ňom začína
- novotomistické sociálne učenie sa chápe ako veda o bytí. Stavia si úlohu prekonať triedne rozpory spoločnosti na základe novej organizácie spoločnosti v zmysle „profesionálne stavovského rádu“, ktorý má za cieľ spoluprácu tried.
Modernizmus
- vznikol na základe rozporov, ktorých sa vytvorili medzi katolicizmom a moderným vývojom v sociálnej, politickej, kultúrnej a vedeckej oblasti predovšetkým počas 2.pol. 19.storočia
- z hľadiska dejín ideí pokračuje modernizmus v mnohotvárnych reformných snahách, ktoré v posledných stáročiach sprevádzajú vývoj katolicizmu
- základom modernistického nástupu boli 2 motívy:
1. obracali sa proti zpovrchneniu náboženského života
2. pociťovali rozpor medzi cirkevnými dogmami a výsledkami vedy
- preto vyžadovali rázne reformy
- reformy sa opäť rozšírili po 2.svetovej vojne.

Možno rozlíšiť 3 javové formy:
1. významom modernistických snáh bola nová teológia
2. vznik „ľavicového katolicizmu“
3. vznik teilhardizmu
P.Teilhardizmu de Chardin – chce zmieriť kresťanstvo s modernou vedou
- modernistická vlna sa dnes prejavuje predovšetkým v tom, čo sa prejavuje ako „politická teológia“, ako „teológia revolúcie“ alebo aj ako „teológia oslobodenia“
Protestantská filozófia
Islam
Židovská filozófia
Kresťanská filozófia.