referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Streda, 23. októbra 2024
Základné filozofické názory na prírodu, jej vývoj a význam
Dátum pridania: 20.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dominisia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 655
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Pojmom prírody, „fyzis“ označovali filozofi pred Platónom pravú predstavu všetkého bytia. V protiklade k tomu, čo pramení len z našej mienky, z našej predstavy, znamenala pre nich prírodato, čo je skutočné a čo nezávisle od nás určuje všetko súcno.
Na rozdiel od toho obrazu vlastnej a autentickej pravdy prírody vysvetľuje Platón svoj mýtus o demiurgovi, ktorý stvoril svet, ale pritom sa musel riadiť ideami. Pravdivé a skutočné sú prvotné a pred všetkým ostatným existujúce idey, podľa ktorých jestvuje všetko jednotlivé a nadobúda svoj tvar.
Aristoteles sa v polemike s Platónom pýta, kde sa asi tieto idey dali nájsť. Prírodné, tvrdí Aristoteles, má svoju ideu, svoj účel v sebe samom, a nejestvuje nijaká osobitná ríša ideí. Všetko vznikanie a zanikanie v prírode, všetko vstávanie, zmena, pohyb vzniká z imanentnej, živej duše prírodného tela a na začiatku všetkého sa nachádza „nehybný hýbateľ“, mimočasový podnet, impulz všetkého bytia v čase.

Kresťanstvo sa usilovalo zahrnúť do svojiho obrazu sveta predchádzajúcu tradíciu. Absolútnym predpokladom kresťanskej interpretácie prírody je myšlienka Boha- stvoriteľa, ktorý na rozdiel od Platónovho demiurga stvoril prírodu a všetok život v nej iba sám zo seba. Príroda je božie dielo, všetky účely, ktoré v prírode jestvujú, sú prejavom božského kladenia účelov. Príroda ako božie dielo je dobrá, kazí ju len dedičný hriech človeka. Tento hriech spôsobuje, že konečný, prírodný svet je odkázaný na milosť a spásu Boha.
Zem sa tak vinou hriešneho človeka stáva slzavím údolím, z ktorého vyslobodzuje len smrť a druhý svet. Až v renesancii sa pojem prírody oslobodzuje z tejto fixácie na Boha- stvoriteľa a jeho kráľovstvo nebeské, ktorého jas presvecuje temnotu prostej prírody. Giordano Bruno zomrel roku 1600 na hranici inkvizície za svoje presvedčenie, že Boh neobýva nijaké nadprirodzené kráľovstvo, z ktorého by k nám prichádzala milosť a spása, ale Boh prebýva v prírode, v nekonečne mnohých prírodách.

Renesancia zdôrazňovala osobité právo prírody, v ktorej sa dá objaviť viac, než iba človekom znetvorený rukopis Boha. Boh ako stvoriteľ sa nenachádza nad tým, čo stvoril. Boh je v prírode, lenže sa nezjavuje bezprostredne, ale zašifrováva svoju podstatu v zákone. Nielen pokorní veriaci, ale každý, kto je schopný tento zákon poznať, chápe prírodu.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.