Sociológia sa od svojho vzniku chápe ako sociálna empirická veda, prevažne ako deskriptívna a menej ako vysvetľujúca. Pre modernú sociológiu je charakteristická orientácia na dynamické funkcionálne modely, ktoré sa usilujú opísať takzvanú „interakciu“ medzi individuom a skupinou, medzi skupinou a spoločnosťou. V poslednom čase sa opäť objavujú systémovo-teoretické koncepcie, ktoré sa orientujú na biologicko-kybrnetické funkcionálne modely. V nich sa spoločnosť chápe ako regulovaný systém kolobehu sociálnych akcií, ktoré sú určované normami a schémami rolí. Jednotlivec sa potom rozplýva vo svojej funkcii ako nositeľ sociálnych rolí, alebo lepšie povedané zaniká vo svojich rolách. Vo všetkých týchto úvahách sa však kategoricky vylučuje otázka: prečo sa formuje spoločnosť a kam toto formovanie smeruje.