Morálka a etika

Etika je veda o morálke, z lat.slova ETHOS=obyčaj, mrav a charakter a spôsob myslenia. Cicero od tohto pojmu odvodil slovo MORALISS=mravny, morálny. V slovenčine toto slovo znamená mravnosť. Hegel toto slovo chápe ako morálne vedomie. Morálka je filozofia, ktorá poukazuje na vzťah človeka k svetu, k druhým ľuďom, k prírode a k spoločnosti. Etika je to návod na konanie ľudí v živote, rieši otázky ľudskosti a humanity. Človek ovláda etickú teóriu, často nekoná podľa nej, ale skôr reaguje na vonkajšie podnety.
- morálka reguluje medziľudské vzťahy – človeka k človeku, k sociálnej skupine, k národu, k celému ľudstvu a k prírode
- poukazuje na dobro- zlo, spravodlivosť – nespravodlivosť, čestnosť - nečestnosť
- morálka je dvojdimenziálny pojem: „je a má byť“
- Kant povedal: „možno činnosť zhodnotiť z hľadiska užitočnosti a škodlivosti, v konečnom dôsledku dobra a zla
- Morálka je výrazne historicky determinovaná
- Morálka pôsobí v dvoch rovinách: -vo všeobecnej – kedy sa rozvíjajú pozitívne hodnoty z minulosti
-v kontrétnej – može prispievať k rozvoju už existujúcich kvalít
- Funkcie morálky: -regulatívna – normy, hranice, inštitúcie
-hodnotiaco-normatívna – človek si na základe vyhodnotenia konkrétnej situácie stavia normy, ktorými sa mieni riadiť
-poznávacia – musí poznať zásady spoločnosti, v ktorej chce pôsobiť
-hodnotová – orientuje človeka vo výbere hodnôt, kt. sa chce v živote riadiť
-prognostická – sú to túžby a želania
-motivačná
-informatívna(komunikatívna) – človek prostredníctvom iných ľudí preniká do ich morálneho prostredia a spoznáva ho
-výchovná – výchovný moment pri formovaní človeka
Morálka ako spoločenský jav má aj vlastnú štruktúru, kt. tvoria morálne vedomie, morálne vzťahy a morálna činnosť. Etika je veda o morálke. Je veda o morálnej činnosti, o morálnych vzťahoch a o morálnom vedomí. Zdôrazňuje ľudské správanie v rôznych situáciách. Etika sa radí medzi spoločenské vedy – hľadanie a určenie miesta človeka v spoločnosti. Všeobecná etika sa zaoberá vymedzením etických kategórii:
1. etiky jednotlivých historických etáp vývoja ľudstva
2. etiky jednotlivých spoločenských činností (morálka politiky, práva a vedy)
3. profesijné etiky
Etika sa však zrodila v rámci filozofie a dlho bola interpretovaná ako praktická filozofia.
Hodnotové dimenzie – normatívna – mravná norma je akýmsi predpisom, kt.

sleduje zachovanie a dosahovanie určitých mravných vzťahov
Princípy správania sa človeka:
1. princíp humanizmu
2. princíp spravodlivosti a rovnosti
3. princíp čestnosti a svedomia
Kategórie etiky: dobro a zlo ( blaho, povinnosť, zmysel života, ideál, šťastie, sloboda, voľba a zodpovednosť)
Vývojové etapy etiky:
1. ANTICKÁ ETIKA: a) antická predsokratovská etika
b) antická etiky antropologická
c) etika obdobia helenizmu a rímskej ríše
Predstavitelia: Herakleitos, Demokritos, sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles
2. ETICKÉ KONCEPCIE STREDOVEKU – predst: Aurélius Augustinus, Tomáš Akvinský, Ján Hus, scholastici
3. ETICKÉ NÁZORY RENESANČNÉHO HUMANIZMU, UTOPIZMU A REFORMÁCIE
a) antropocentrizmus
b) etika talianského humanizmu – Erozmus Roterdamský, Tomas More, Michel de Montaigne
4. ETICKÉ TEÓRIE NOVOVEKU – predst. Batson, Descartes, Tomas Hobbes, John Socke, Anthony Cooper, David Hume, Benedikt Spinoza, Vilhelm Leibniz.
Osvietenstvo: Rouseau, Fichte, Fridrich Heggel, Ludvik Feuerbach
5. UTILITARIZMUS (18.,19.stor.)
1. pozitivizmus – Friedrich Nieche
2. novokantovstvo: a)marburská škola
b)bádenská škola
3. etické teórie existencionalizmu – Jan Paul Sartre
4. intuitizmus
5. emotivizmus
6. preskriptivizmus
7. teórie dobrých príčin
8. morálny realizmus
9. situačná etika
10. postmodernizmus
11. feministická etika
12. marxistická koncepcia morálky.