Hylás však stále nie je ochotný ustúpiť.Pripúšťa , že to, čo je bezprostredne vnímané, je idea, a že idey nemožu existovaťvo vnútri mysle.Ale prečo by tiež nemohlo byt niečo, čomu sa hovorí „reálne veci“ alebo „vonkajšie predmety“, ktoré existujú nezávisle na mysli a sú našimi ideami poznávané alebo reprezentované? Prečo tomu nemôže byť tak, ako keďsa pozeráme na obraz (ideu), ktorý reprezentuje skutočný objekt?
Ale ako vôbec niečo zistíme o týchto domnelých reálnych objektoch? Našimi zmyslami?Nie. Náš zmyslový poznatok je tvorený iba ideami, a tak nám nemôže nič
odkázať a niečom, čo nie je ideou.Ak je niekto empirikom a verí, že všetko naše poznaniepochádza so zmyslou, ako môžeprijať tvrdenie, že možno poznať niečo, čo nie je súčasťou zmyslovej skutočnosti? Berkeley tvrdil, že príklad obrazu nám nepomôže, pretože sme sa o ľuďoch a o obrazoch poučili zmyslovou skutočnosťou, ale zo žiadnych našich vnemovsa nepoučíme a reálnych predmetoch, ak sú všetky naše zmyslové vnemy ideami.
Idey sú prchavé, menia sa a míňajú sa, al e o reálnych predmetoch sa predpokladá, že majú pevnou a stálou povahu.Idey možno vnímať, ale reálne predmetynie. „Môže sa reálna vec, sama o sebe neviditeľná, podobať farbe, alebo reálna vec, ktorú nie je možné počuť, podobať vuku? Jednoducho, môže byť niečo podobého vnemu alebo idei, ale byť iné ako vnem alebo idea?“
Filonús tvrdí, že preukázal nezmyslenosť pojmu reálneho hmotného predmetu, čo umožňuje nahliadnuť, že Hylantovi názori vedú ku skepticizmu.Hylás pôvodne tvrdil, že reálnosť zmyslovo vnímaných vecí tkvie v ich existenci vo vnútri mysle.Teraz však bol donútený poprieť, že zmyslovo vnímaní veci, tj. naše skúsenosti, existujú vo vnútri mysle. Bol tak nútený odmietnuť ich vonkajšiu realitu. Na základe svojej vlastnej definície „skeptika“ sa ukázalo, že ja sám skeptikom.


„Byť vnímaný“


V tomto štádiu začal Hylás pochybovať úplne o všetkom.Jeho presvedčenie o existenci reálnych, vonkajších hmotných objektov zmizlo.Teraz bol presvedčený, že reálne predmety meexistujú a že všetko je iba sen.Berkeley sa však usilovne snaží dokázať, že tento záver vyplýva z prijímania názoru, ktoré formuloval Locke. Pokiaľ sa Hylás domnieva, že vo vnútri mysle musí existovaťnejaký reílny, hmotný substrát, potom je nútený pripustiť, že žiadna z našich zmyslových skúseností nemôže tejto hmote patriť.Ak verí teórii o primárnych a sekundárnych kvalitách, dospeje k záveru, že všetká naša skúsenosť spočíva na sekundárnych kvalitách, ktoré existujú iba v mysli.Jedným z dôvodov, prečo Hylás nutne prepadol úplnému skepticizmu, je skutočnosť, že podobne ako Lock nebol dokonalýmempirikom.Trval na presvedčení, že musia existovať nezávislé hmotní predmety, ktorým zodpovedajú naše vnemy.Keď sa preukázalo, žetakéto predmety nemôžu existovať, začal si rýchlo myslieť, že nemôže tak existovaťnič, a všetko, čo sám vníma, musí byť iluzórne lebo to nemôžu byť objektymimo myseľ.