George Berkeley (1685* – 1753) sa narodil a vzdelával v Írsku. V priebehu svojho pobytu na internáte sv. Trojice vypracoval ešte ako veľmi mladý vlastnú filozofickú teóriu a napísal svoje dve najvýznamnejšie práce : A Treatise Concerning the Principles of Human Knowledge (Pojednávanie o základoch ľudského poznania) v roku 1710, Three Dialogues between Hylas and Philonous (Tri dialógy medzi Hylantom a Filonúom) v roku 1713.Potom čo sa mu nepodarilo vzbudiť veľký záujem o svoju teóriu, pôsobil niekoľko rokov ako tajomník a lektor. Neskôr chcel založiť internát v Novom svete, na Bermudách. V roku 1729 odišiel do Ameriky a žil niekoľko rokov na Rhode Islandu. Nakoľko so svojimi plánmi nikdy neuspel, výrazne ovplyvnil vývoj vysokoškolských vzdelávacích inštitútov v Amerike, obzvlášť v Yale, kde finančne podporil knižnicu. Zaslúžil sa i o vznik Columbijskej univerzity, ktorej prvým prezidentom bol po jej založení jeho žiak. Za niekoľko rokov po svojom návrate do Anglicka bol menovaný za biskupa v Cloyne v Irsku, kde strávil väčšinu svojho života a kde taktiež zomrel. Jedným z jeho najintezívnejších záujmov v neskorších rokoch bola snaha presvedčiť ľudí o prednostiach dechtovej vody pre liečbu mnoho chorôb. George Berkeley bol najprenikavejším obhajcom filozofického idealizmu, názoru, že neexistuje nič iného iba Boh, koneční duchovia a ich predstavy.


Berkeleyho filozofický systém


Filzofická teória, ktorú Berkeley predložil, bola zameraná, ako napísal, na to, čo sa jemu zdalo, „úplne pravdivé a veľmi užitočné k poznaniu, zvlášť pre tých, ktorí sú zasiahnutí skepsou, alebo chcú dôkaz o božej existencii a nehmotnosti či o prirodzenej nesmrteľnosti duše“** Čiastočnou príčinou týchto podľa Berkeleyho škodlivých názorov, totiž skepticizmu a ateizmu, boli, ako zdôrazňoval, teórie Johna Locka a mnohých iných filozofov pred ním. Locke a ďalší filozofovia tvrdili, že niektoré naše idey sú nespoľahlivé, kdežto iné nám poskytujú pravdivé poznanie o reálnych veciach.