Celkom 12 titulov.
6. Apologetické diela. t.j. také, ktoré slúžia na obranu kresťanskej viery. Z nich najznámejšie je “Suma proti pohanom“.
7. Spisy k filozofii práva, štátu a spoločnosti. Celkom 6 titulov, medzi nimi „O vláde kniežat“ a jeden spis o zachádzaní so židmi.
8. Spisy o ráde a rádových pravidlách.
9. Exegetické spisy k výkladu Písma svätého.


EXISTENCIA A ESENCIA BOHA

Existencia Boha sa dá podľa Tomáša dokázať rozumom. Pritom nesúhlasí s vetou: „Boh existuje,“ lebo ako hovorí, človeku je táto veta nezrozumiteľná. Suma teologická obsahuje päť bezprostredne súvisiacich dôkazov existencie Boha. Prvý dôkaz je prevzatý z pohybu. Je isté a zmysľovou skúsenosťou zaručené, že niečo je v tomto svete pohybované. Je ale nemožné, aby sa niečo pohybovalo samo. Z toho vyplýva, že všetko čo je pohybované, musí byť pohybované niečim iným. Keď je teda to, čím je pohybované pohybovaným, tiež pohybované, musí to byť opäť pohybované niečim iným a to opäť niečim iným. Nie je ale možná nekonečnosť, lebo v tom prípade by nebolo prvohýbateľa. Druhý dôkaz vychádza z povahy spôsobujúcej príčiny. V zmyslovom svete nachádzame rad pôsobiacich príčin. I v tomto prípade však nemôžeme postupovať do nekonečna. Je preto nutné prijať prvú pôsobiacu príčinu, ktorú všetci nazývajú Boh. Tretí dôkaz vychádza podobným spôsobom od nutného. Ani tu nemožno ísť do nekonečna pri spätnom sledovaní reťazca, ktorý vykazuje, odkiaľ má niečo nutného svoju nutnosť. Na začiatok musíme klásť niečo, čo má svoju nutnosť v sebe samom, čiže Boha. Štvrtý dôkaz vychádza zo stupňov bytia, ktoré nachádzame vo všetkom bytí. Piaty dôkaz je teologický, vychádzajúci z pozorovaní účelového usporiadania celej prírody. Tomáš nás učí vidieť Boha ako stvoriteľa sveta.

VIERA A POZNANIE

Oblasť poznania a oblasť viery sú podľa Tomáša presne vymedzené. Pokiaľ ide o poznanie, je hlboko presvedčený, že existuje zákonite usporiadaná ríša skutočnosti a že ju môžeme poznať. To znamená, že rozhodne trvá na možnosti pravdivého, objektívneho poznania a že odmieta ( podobne ako Augustín ) každú filozofiu, ktorá pokladá skutočnosť len za myšlienkový výtvor ľudského ducha. I keď je naše poznanie objektívne a pravdivé, predsa to nestačí. Nad ríšou poznania- filozofického, metafyzického- sa nachádza ríša nadprirodzenej pravdy. Do tejto ríše sa nedá preniknúť iba obyčajným vypätím prirodzenej schopnosti myslieť.