Tu sa Tomáš odlišuje od ranných scholastikov, ktorý sa snažili celý obor kresťanskej dogmatiky rozumovo vysvetliť a urobiť pochopiteľným. Do oboru, ktorý sa vymyká filozofickému skúmaniu, patrí práve tajomstvo kresťanskej viery: trojjedinosť Boha, vskriesenie Pána Ježiša. Tu ide podľa Tomáša o nadprirodzené pravdy, ktoré môžeme prijať len na základe viery ako obsahu Božieho zjavenia. Kresťanská pravda rozum síce presahuje, ale nieje s ním v rozpore. Pravda môže byť len jedna, lebo pochádza z Boha. Z toho vyplýva, že filozofia môže byť v službách teológie.

ČLOVEK A DUŠA

Ľudská duša je pre Tomáša predmetom láskyplného a intenzívneho skúmania a uvažovania. Východiskom je pre neho Aristoteles, Aristotelovská náuka o pasívnej látke a o forme ako aktívnom, pôsobiacom princípe. Duša je formujúci princíp, ktorý tvorí základ všetkých javov života. Tomáš podáva výklad o tom, že ľudská duša je netelesná, to znamená že je čistá forma bez látky a že je čisto duchovná, na látke nezávislá substancia. Z toho vyvodzuje jej nezničiteľnosť a nesmrteľnosť. Taktiež ľudskú túžbu po nesmrteľnosti, ktorú nemožno považovať za prázdny klam, chápe ako dôkaz nesmrteľnosti duševnej substancie. V teórii jednotlivých duševných mohutností nadväzuje Tomáš na Aristotela. Podobne ako on, rozlišuje mohutnosť vegetatívnu ( látková výmena, rozmnožovanie ) od mohutnosti zmyslového vnímania, žiadostivosti a voľného, ľubovolného pohybu u zvierat. U človeka k tomu pridáva mohutnosť intelektuálnu, rozum. Tomáš dáva jednoznačne rozumu prednosť pred vôlou. Intelekt je vznešenejší než vôla. Na náuku o duši a o teórii poznania naväzuje etika. Tomáš hovorí:“Tri veci je treba človeku ku spáse: vedieť, v čo má veriť, vedieť, čo má žiadať a vedieť, čo má robiť.“

POLITIKA

Človek je pre Tomáša, rovnako ako pre Aristotela, zoón politikon, živočích spoločenský. Keď je teda pre človeka prirodzené žiť v spoločenstve s ostatnými, potom musí existovať medzi luďmi niečo, čím je toto množstvo riadené. Pri takom veľkom počte ľudí a pri snahe jednotlivca jednať egoisticky pre svoj súkromný záujem, by sa ľudská spoločnosť rozpadla nebyť niekoho, kto by sa staral o spoločné dobro spoločnosti. Takto je Tomášom odôvodnená nutnosť sociálnej autority. Pretože ľudská prirodzenosť, ktorá robí štát nutným, bola stvorená Bohom, je Boh, ako učí Písmo, pôvodcom vrchnosti. Pokiaľ ide o formu štátu, Tomáš sa pridŕža Aristotelovmu deleniu na monarchiu, aristokraciu a politeu, ktorým pripadajú úpadkové formy tyranie, oligarchie a demokracie. Z dobrých foriem štátu si Tomáš vyberá monarchiu, o ktorej má ideálnu predstavu.