Marxisticko – leninská filozofia nevyprázdňuje, ale napĺňa svet človekom a človeka svetom.
Marx, K.
Komunistické hnutie sa rozvíja ako humanizačno – emancipačný zápas o pracujúceho človeka, ako „dovŕšený humanizmus“.
Marx, K.

Osobnosť – najvšeobecnejšie povedané – vyjadruje celostný, relatívne stály, ale pritom dynamický a historicky sa meniaci systém tých výrobno – praktických, sociálno – politických, psychických, kultúrnych, ideologických, svetonázorových, morálnych, ale aj biologických a iných spoločensky významných vlastností, schopností, potrieb, vzťahov a aktivít, vďaka ktorým človek vedome reguluje svoj vzťah k svetu a k iným ľuďom a stáva sa platným a aktívnym, uvedomelým dejinotvorným subjektom.
Úlohou filozofického skúmania problematiky človeka s osobnosti je poskytnúť koncepčno – systémovú a filozoficky fundovanú predstavu o procese utvárania nového socialistického človeka so všestranne sa rozvíjajúcou osobnosťou a vypracovať ideál socialistického človeka, ktorý by bol východiskom a účinným pomocníkom pri praktickom formovaní a rozvíjaní socialistického človeka v konkrétno – historických podmienkach.
Teória osobnosti musí tieto osobnostné kvality a určenosti presnejšie definovať,
analyzovať a rozvíjať.
Hodnota a bohatosť osobnosti závisia predovšetkým od toho, aké hodnotné, objektívne sociálne črty a tendencie sa v nej interiorizujú. Inak povedané, závisí od toho, aký bohatý je svet človeka a ake bohaté sú vzťahy, ktorými sa človek k svetu a iným ľuďom „vzťahuje“.
Bojom za osobnosť a jej rozvoj bojujeme za spoločenský pokrok a za humánny rozvoj človeka. Takto treba chápať aj náš súčasný zápas o rozvoj človeka. Takto treba chápať aj náš súčasný zápas o rozvoj socialistickej osobnosti. Čím bohatšie, aktívnejšie, angažovanejšie a uvedomelejšie sú kontakty indivídua s objektívnym prírodným a spoločenským svetom a revolučnou praxou jeho premeny, čím originálnejšie, väčšmi a kvalitnejšie sa interiorizuje a individualizuje objektívne a sociálne v živote a činnosti jednotlivca, tým bohatšia a rozvinutejšia je jeho osobnosť. Výstižne to v tejto súvislosti zdôraznil S. L. Rubinštejn: „Človek je individualitou vďaka špecifickým, jedinečným, neopakovateľným vlastnostiam; je osobnosťou preto, že uvedomele určuje svoj vzťah k okoliu.