Boh dal svetu zákony, ale ďalej doň nezasahuje.
Princíp tolerancie rozširuje aj na ďalšie oblasti občianskeho spolužitia.
V diele Dve rozpravy o vláde rozoberá svoje politologické predstavy o usporiadaní spoločnosti. Kedysi mali ľudia rovnaké práva a rovnaké povinnosti, ktoré neboli ničím obmedzené. Ľudia ich však neboli schopní dodržiavať, a preto vznikla spoločenská dohoda, zmluva. Časť svojich práv a povinností museli ľudia obetovať v prospech celku. Ľudia sa vzájomnou spoluprácou snažia rozvinúť prirodzené práva každého občana. Panovník, ktorý tieto práva poruší stráca oprávnenie vládnuť. Zároveň ak je ľud nespokojný s vládou panovníka, má povinnosť ho odvolať.
Locke ako formu vlády uznával konštitučnú monarchiu. Aby predišiel zneužívaniu moci, vypracoval model jej rozdelenia na tri zložky: zákonodarnú, výkonnú a tzv. federatívnu (neskôr sa spresnila ako súdna). Moci by mali navzájom súvisieť, ale nemali by sa ovplyvňovať. Model trojdelenia štátnej moci sa s niekoľkými úpravami realizuje do dnes v ústavách väčšiny moderných demokracií.