I. Osvietenstvo v Anglicku


1. Predchodci anglického empirizmu


V dlhej dobe od 13. do 17. storočia, v ktorej si Angličania ako prví medzi európskymi národmi dobyli určité politické slobody vo vnútri zemi a - v neposlednej rade ako jej následok - neustále rozširovali svoj blahobyt i svoju moc navonok, sa anglický národný charakter stále viac vyvýjal smerom k ideálu striezlivého a praktického človeka, zakotveného v reálnych faktoch. Pri formovaní anglického národného charakteru zohral svoju striezlivú prísnosť a svojím étosom praktickej práce rozhodujúcu úlohu puritanizmus, náboženské hnutie vzniknuté v Anglicku v 16. storočí, ktoré chcelo založiť cirkev na čistote (puritas) Božieho slova.
Preto od tejto doby až po dnes držia Angličania v "európskom koncerte" filozofie jeden tón. Filozofický smer, ktorý odvodzuje všetko poznanie zo skúsenosti, a preto chce zakladať každú vedu výhradne ne nej, sa nazýva empirizmus.
Nie je teda náhodou, že najčastejší útok proti stredovekej scholastike viedol Angličan Roger Bacon. Angličan Duns Scotus zastával primát vôle nad poznaním. Angličan William Ockham zasadil svojím nominalizmom rozhodujúci úder špekulatívnej pojmovej stavbe scholastiky. Angličan Francis Bacon rozšíril myšlienku svojho veľkého menovca o obsiahly program obnovy ľudského vedenia, ktorého základom bude výlučne experiment a skúsenosť a cieľom praktické ovládnutie prírody človekom. Do tejto rady patrí aj Thomas Hobbes, ktorý odmietal špekuláciu.
Medzi priekopníkov neskoršej anglickej filozofie, ktorá v Európe vyvolala veľké osvietenské hnutie, treba ešte menovať fyzika Isaaca Newtona (1643-1727). To, čo vykonali Koperník, Kepler, Galilei, Huygens a iní. V metóde vedeckej práce znamená Newtonove dielo maximálne vydarené spojenie induktívne empirického a deduktívne matematického smeru. - Vtedajšom Anglicku nebol Newton ojedinelím zjavom, ďalší, koho treba menovať, je Robert Boyl (1627-1692), priekopník novovekej chémie.
Mnohých oslavovaných renesančných filozofov prírody, ako Giordana Bruna alebo Paracelsa a jeho talianských protivníkov, charakterizovala v novej dobe istá domýšľavosť. Newton si až do konca svojho života uvedomoval, že ľudský duch môže zastihnúť iba zlomok pravdy.