Svoje životné vedecké dielo uzavrel slovami: " Bytie a vedenie je more bez brehov: Čím ďalej prenikáme, tým nezmerateľne sa rozprestiera to, čo ešte leží pred nami, každý triumf vedenia v sebe zahŕňa starý poznatok o nevedení."


John Locke

Anglická filozofia prežívala v 18. stročí svoju veľkú dobu. Milníky jej cesty vyznačujú mená troch mužov: Locke, Berkeley, Hume.
John Locke sa narodil v roku 1632 neďaleko Bristolu. Po dôkladnom štúdiu, obzvlášť prírodných vied, lekárstva a štátnej vedy, sa zoznámil s lordom Ashleym ( neskôr lord Shaftesbury). Po štvorročnom pobyte v južnom Francúzku v rokoch 1675-1679 sa Locke opäť vrátil do vlasti spolu s Shaftesburym, ktorý bol medzitým opäť povolaný do čela kabinetu. ani toto obdobie však netrvalo dlho. Po novom páde ministerstva odišiel Locke do Holandska, kde sa od roku 1683 do r. 1688 skrýval, pretože mu hrozilo politické prenasledovanie. Keď v roku 1689 nastúpil na anglický trón Vilém Oranžský, následoval ho do Anglicka aj Locke. V roku 1700 odišiel Locke na odpočinok a posledné 4 roky svojho života strávil v ústraní na statku svojho šlachtického priateľa.
Hlavné Lockovo dielo vzniklo okolo roku 1670, ale bolo uverejnené až o 20 rokov neskôr, je nazvané Esej o ľudskom rozume. Navonok sa vyznačuje prostým, milým a každému vzdelancovi prístupným jazykom. Svoje dielo predkladá týmito slovami: " Nevydávam túto esej preto, aby som poučoval mužov bystrého úsudku a širokého rozhľadu, lebo v porovnaní s takými majstrami som ja sám iba žiak. Preto ich predom varujem, aby tu nečakali viac než to, čo som utkal zo svojich vlastných neobratných myšlienok a čo je ľuďom môjho druhu primerané."
Východiskom Lockových úvah je poznanie, že každému filozofickému uvažovaniu musí predchádzať skúmanie týkajúce sa schopností rozumu a predmetov, ktoré sú, resp. nie sú v jeho dosahu. Už pred Lockom si mnohí filozofi vytkli za cieľ preskúmať nástroje a možnosti myslenia ešte pred vlastnou filozofickou prácou. Lock je však prvý, kto vzal túto úlohu celkom vážne, je teda prvým kritickým filozofom, vlastným otcom modernej kritiky poznania.
Lockova metóda je teda celkom odlišná od metódy francúzkeho mysliteľa.Pochybnosť nebránila Descartovi v tom, aby predom nepredpokladal pojem boha s celkom určitými vlastnosťami. Proti tomu poukazuje Locke na to, že tento pojem boha sa v dejinách ľudstva u rôznych národov nevyskytuje všade.