Vlastníci sú iba správcami verejného majetku. A ako v Sparte sa teda môže suverén v súlade s právom zmocniť majetku všetkých."


Osvietenstvo v Nemecku


V celku, predovšetkým však ale ku vzťahu k náboženstvu, je omnoho menej radikálne ako osvietenstvo francúzske.
Prvý veľký predstaviteľ nemeckého osvietenstva je Leibnize a ďalším Kant, ktorým nemecké osvietenstvo vrcholí a zároveň končí.
Filozofická literatúra nemeckého osvietenstva sa vyznačuje určitou suchou striezlivosťou, pedantstvom a nie zrieka je poznamenaná nudou. Nemčina ako nástroj vyjadrovanie filozofických myšlienok nebola tak prepracovaná a vybrúsená ako francúzština v literatúre 18. storočia.
Ale tento zvláštny ráz nemeckej osvietenskej filozofie nebol len slabosťou. Napr. Christian Wolff učil pedantne privykať svojich čitateľov a poslucháčov, aby usilovne premýšlali o svojich predpokladoch a postupovali logicky a metodicky. V prvom období svojho pôsbenia písal a vyučoval Wolff po nemecky. U naho sa nemecká veda a filozofia začala zvolna učiť k neobmedzenému užívaniu materinského jazuka. Wolff tiež utvoril väčšinu dodnes používaného filozofického slovníka.
Pruský kráľ Friedrich Veľký (1712-1786) ovplyvnil nemecké osvietenstvo jednak nepriamo tým, že zhromažďoval na svojom dvore nemeckých aj cudzích vzdelancov - anglické a francúzske myšlienky takto zdomácneli v nemeckom myslení omnoho viac ako keby to bolo bez neho vôbec možné. Svoje zásady, predovšetkým svoj etos bezpodmienečného plnenia povinností a veľkodušnej tolerancie na poli náboženstva aj kultúrnej politiky, sa polkúšal uskutočniť za svojoj dlhej vlády, kdy praktikoval "osvietensky absolutizmus". Friedrich prirodzene kládol vo svojom výroku rovnaký dôraz na slovo "prvý" ako na slovo "služobník". Aj keď osvietený, ale stále to bol absolutizmus.
Čo platí o Friedrichovi, platí v podstatných rysoch aj pre celé nemecké osvietenstvo po Kanta: Jeho silnou stránkou nie je vypracovanie nových, originálnych filozofických systémov, jeho historickou zásluhou je zdôrazňovanie prednosti praktického, mravného rozumu a hlboký vplyv na myslenie a praktický život. Platí to aj pre najvýznamnejšieho z nemeckých osvietencov, ktorým bol básnik, mysliteľ a filozof Gotthold Ephraim Lessing (1729-1781).