Friedrich Veľký bol po celý svoj život proti Lessingovi zaujatý, hlavne vplyvom Voltaira, ktorý kedysi s mladým Lessingom polemizoval.
K okruhu Lessingových priateľov v Berlíne patrili ďalší dvaja predstavitelia nemeckého osvietenstva: Moses Mendelssohn(1729-1786) a Friedrich Nikolai(1733-1811). Do súvislosti s Lessingom patrí aj Hermann Samuel Reimarus1694-1768), prenikavý kritik biblického zjaveného náboženstva a obhájca deistického náboženstva rozumu. Po Reimarovej smrti vydal Lessing jeho Spis na ochranu rozumných ctiteľov boha.
Lessing bojoval proti neslobode a neznášanlivosti za ľudskú a náboženskú toleranciu. Od francúzskych osvietencov sa líši tým, že nie je ochotný vyliať s vaničkou dieťa. Napriek deprimujúcim faktom hľadá v ľudských dejinách nejaký zmysel. Nachádza ho v myšlienke Výchovy ľudského pokolenia, ako nazval svoje hlavné filozofické dielo, vydané v roku 1780.