Ak máme teda zistiť akým spôsobom vstupujú do našeho poznania predstavy a pojmy a aký stupeň istoty zaručuje rôznym predstavám ich pôvod, je treba sa pýtať: Ako sa predstavy a pojmy vôbec dostávajú do vedomia? Aký stupeň istoty majú rôzne predstavy podľa tohoto svojho pôvodu?
Na prvú otázku sú možné 3 odpovede ( ako zistil aj Descartes ): Ideje v našom vedomí pochádzajú buď z vonkajšieho sveta, alebo ich vytvorilo samo naše vedomie z predstáv, ktoré ako materiál našeho myslenia majú svoj pôvod vo vnútri vedomia, alebo sú vo vedomí obsahované od samého začiatku, tj. sú vrodené. Celá prvá časť Lockoveho diela je venovaná dôkazom, že vrodené idey neexistujú. No innate ideas!
V druhej knihe uskutočňuje Locke podrobný dôkaz toho, že všetky idey skutočne pochádzajú zo skúseností. Dochádza pri tom k tomuto rozdeleniu:
A. Jednoduché idey , najjednoduchšie elementy našeho myslenia, jednoduché obrazy vnemov.
a) Vonkajšie skúsenosti (sensation) je prameň, z ktorého prichádzajú do vedomia jednoduché idey. Locke dochádza k poznaniu, že prostredníctvom takéhoto vnímania neprichádzajú do vedomia nikdy veci samé, ale vždy iba kvality.
aa) Primárne kvality - k nim počíta rozlohu a tvar telies, ich pevnosť (nepriepustnosť), počet, ako aj pohyb a kľud.
bb) Sekundárne vlastnosti sú farba, chuť, vôňa, teplota, zvuk nepríslúcha telesám stále, ale iba príležitostne a v určirých vzťahoch.
b) Vnútorné skúsenosti (reflection) nazýva Locke vnemamy, ktoré vznikajú tak, že vedomie neprijíma dojmy z vonkajšieho veta, ale akosi sa obracia samo k sebe (reflektuje) a pozoruje svoju vlastnú činnosť. Rozlišuje poznávanie (vnímanie, spomínanie, rozlišovanie, porovnávanie) a chcenie.
c) Vonkajšie a vnútorné skúsenosti môžu pôsobiť spoločne. Tak je tomu aj v prípade pociťovania rozkoše a bolesti.
B. Zložené idey vytvárajú rozum kombinovaním jednoduchých, podobne ako sa z písmen abecedy tvoria slová. Locke rozlišuje 3 druhy zložených ideí:
a) módy, k nim patrí počet, priestor, trvanie atď.,
b) substancie: boh, duch, teleso,
c) vzťahy, k nim patria pojmové dvojice identita a rôznosť, príčina a účinok, priestor a čas,
Tvrdenie, že zložené idey majú miesto iba v rozume, pripúšťa jedinú výnimku: pojem substancia. O jej podstate najviac môžeme poznať, že existujú substancie schopné myslenia a substancie myslenia neschopné. Obidve, ako telesnú tak aj duchovnú substanciu, pokladá Locke za rovnako nepostihnuteľné.
Lockova náuka o poznaní je iba časťou celého jeho diela. Nemenej významné sú jeho myšlienky a výchove, jeho politické, nábožensko-filozofické a etické názory.


George Berkeley

Život Berkeleyho (narodil sa 1684 alebo 1685 v južnom Írsku) neprebiehal tak pohnute ako život Hobbesov, či Lockov.
Už ako dvadsťštyriročný publikoval Berkeley svoju Novú teóriu vedenia, skvelé psychologické štúdium. V dvadsatichpiatich rokoch vydal svoje hlavné dielo Pojednávanie o základoch ľudského poznania.