Vo Francúzsku, kde bola cirkev ako viditeľný reprezentant náboženstva tesne spojená so silami starej spoločnosti, bol rozchod s tradíciou prevedený omnoho radikálnejšou formou a do posledných dôsledkov.
Taktiež vo Francúzsku malo osvietenstvo svojich predchodcov a priekopníkov. Patria k nim skeptik a kritik Pierre Bayle, o ktorom sa hovorí ako o Descartovom prívržencovi. O sprostredkovanie anglických myšlienok Francúzom sa zaslúžili predovšetkým dvaja myslitelia: Montesquieu a Voltaire.


De la Bréde et de Montesquieu


V roku 1721 vyšli v Paríži Perské listy, v ktorých sa opisuje cesta dvoch mladých Peržanov Francúzska. Tí vo svojich dopisoch domov študujú a kritizujú tamtie spločenské, štátne a cirkevné pomery. Dielo ako celok bolo skvelou a zničujúcou satirou na štátny absolutizmus, cirkevnú neznášanlivosť a všeobecné uvoľnenie mravov v tedajšom Francúzsku. Ich autorom bol mladý Charles de Sécondat, baron de la Bréde et de Montesquieu (1689-1755), ktorý sa ukázal ako nebezpečný kritik spoločnosti. Jeho výslovným cieľom bolo zužitkovať anglický vzor i pre svoju vlasť a pre Európu. Po dlhoročnom historickom prípravnom štúdiu napísal svoje dve hlavné diela: Úvahy o príčinách veľkosti a pádu Rimanov a Duch zákonov, ktorý má 31 kníh. Obidve diela majú rovnakú myšlienku: Rozhodujúcim momentom dejín, na ktorom závisí šťastie aj nešťastie národov, nie je vôla, či svojvôla vládcov, ale skôr celková povaha spoločenských a štátnych pomerov. Správny zákon je ten, ktorý je najlepšie prispôsobený charakteru a stupňu historického vývoja daného národa. Preto neexistuje žiadny abstraktný a univerzálny ideál, či schéma najlepšieho štátu.
Montesquieu prejavoval svoju náklonnosť k určitým štátnym formám, z historických dáva prednosť forme rímskeho štátu a z novších teórií štátu a ústavnej praxi Angličanov. U nich predovšetkým vyzdvihuje rozdelenie štátnej moci. Teoretickou koncepciou rozdelenia moci prevzal z Lockovej teórie štátu. Locke požadoval prísne oddelenie exekutívnej (výkonnej) a legislatívnej (zákonodárnej) moci v štáte. Vedľa tejto dvojitej moci kladie Montesquieu tretiu, moc súdnu.


Francois Marie Aroueta - Voltaire

Diela Francois Marie Aroueta, ktoré písal pod pseudonymom Voltaire, zaplňujú 99 zväzkov. Sotva v nich nájdeme niečo, čo by pred ním už nepovedali iní. Ale nenájdeme iného mysliteľa, ktorý by to bol vyslovil aspoň tak dobre ako Voltaire, a predovšetkým nikoho, kto to vyslovoval tak vášnivo, tak vytrvalo a s takým prenikavým úspechom.