Smrť ho zastihla uprostred triumfu v predvečerom revolúcie. Krátko pred svojou smrťou dal svojemu sekretárovi toto písomné prehlásenie: " V okamžiku smrti vyznávam, že uctievam boha, milujem svojich priateľov, nepociťujem nenávisť ku svojim nepriateľom a nenávidím poveru. Voltaire."


Jean Jacques Rousseau

a) život, dielo, hlavné myšlienky
Svoj život vylíčil sám Rousseau s veľkou otvorenosťou, hraničnú až s exhibicionizmom, vo svojich Vyznaniach. Je to život človeka zmietaného rozporami, vnútornými zápasmi a vášnivými citmi, človeka večne nestáleho, hlboko nešťastného, so silnými psychopatickými rysmi. Narodil sa v roku 1712 v Ženeve, v šestnástich rokoch prestal študovať a najviac mal na neho vplyv staršej ženy, ktorá sa mu stala matkou aj milenkou. Po svojom prvom literárnom úspechu žil zčasti v Paríži a zčasti na iných miestach Francúzska.
V roku 1749 vypísala Akadémia v Dijone ako námet rozpráv súťažiacich o ich cenu otázku: " Či pokrok vied a umenia (od renesancie) prispel k zlepšeniu mravov." Táto téma bola iskrou, ktorá naraz zožala v Rousseauovi všetko to, čo v sebe nazhromaždil rozmýšlaním vo svojoj dedindkej samote. Po dohode s Diderotom odpovedal svojim spisom Rozprava o vedách a umení, vydaným v roku 1750. Spis bol poctený cenou a hneď urobil svojho autora oslavovaným spisovateľom. Rousseau dal zadanej otázke obecnú podobu: či umenie a vedy vôbec sú užitočné pre mravnosť a ľudské šťastie. Odpovedal na to rozhodne: Nikdy. Logicky a vedecky úplne neškoleným spôsobom rieši zásadný problém hodnoty kultúry. Kde sú jej plody? K čomu by nám bola napr. právna veda, ak by v živote spoločnosti nevládla nespravodlivosť, k nej vychovávaná kultúrna zjemnelosť? K čomu by bola filozofia, ak by sa každý pridržiaval prostých, prirodzených cností?
Rousseaov spis a diskusia, ktorá sa o ňom rozvinula, dala podnet Akadémie k vypísaniu druhej súťažnej otázky: Ako vznikla nerovnosť medzi ľuďmi a je zdôvodnené prirodzeným právom? Rousseau odpovedal Rozpravou o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi (1753).
Rousseau najprv kreslí obraz "prírodného stavu". Všetci sú zdraví, pretože príroda sama vyhladzuje všetko slabé, panujú prirodzené ctnosti, sexuálne vzťahy sú čisto animálne a nekomplikované, ľudia sú izolovaní, nezávislí, nikomu nepoddaní, nie je tu výroba, reč ani premýšlanie.
Čo privodilo koniec tohto prírodného stavu? Keďže presné historické pramene chýbajú, musí túto medzeru vyplniť filozofia.