"Prvý človek, ktorého napadlo obsadiť určitý kus pozemku a vyhlásiť: Toto je moje! a keď našiel dosť prostoduchých ľudí, ktorí mu uverili, bol skutočným zakladateľom občianskej spoločnosti." Akonáhle však bola voľná pôda rozdelená, mohol jeden prospievať na úkor iného. Zrodilo sa panstvo, násilie a lúpeže. Ľudia sa stali chtivými, ctižiadostivými a zlými.
Vznik vlastníctva bol teda prvým nešťastím: vytvoril bohatých a chudobných. Druhým nešťastím bolo ustanovenie vrchnosti: vytvorilo vládcu a ovládaných. Tretím nešťastím bol zvrat moci v ľubovôli: vytvoril pánov a otrokov, ktorých jedinou povinnosťou bola poslušnosť.
Takto sa ľudstvo vyvinulo z prírodného stavu do takého stavu, ktorý je výsmechom všetkému prirodzenému právu. Čo robiť? Neexistuje žiadne východisko, žiadna možnosť obratu? Rousseau sa pokúša dať odpoveď v Spoločenskej zmluve ("Contrat social"), vo svojom najznámejšom, ale nie jedinom, politickom spise. "Človek sa narodil slobodný, ale všade je v okovách."


b) Rousseaov význam

Rousseau a osvietenstvo - jeho stotožnenie "rozumu a "prírody" je charakteristické pre celé myslenie osvietenskej doby. Tiež je jasné, že Rousseauova "príroda" je čosi veľmi umelého, nemenej strojeného alebo prejemnelá dvorská etiketa jeho doby. Jeho "prirodzená" výchova vyžaduje značne umelú izoláciu dospievajúceho človeka od spoločnosti, v ktorej musí v neskoršej dobe žiť.
Rovnako ako v Anglicku Hume a neskôr v Nemecku Kant je Rousseau posledným géniom osvietenstva a zároveň jeho najprenikavejším kritikom, umožňujúcim celému hnutiu prekročiť samo seba.
Rousseau a revolúcia - Ústava francúzskej republiky bola koncipovaná podľa vzoru Spoločenskej zmluvy. Heslo "Voľnosť - Rovnosť - Bratstvo" sa čerpalo z revolučného zápalu Rousseau. I tragický vnútorný rozpor, ktorý sa v revolúcii rozvinul, začal pod heslom slobody a skončil despociou a neznášanlivosťou, čo je už predznamenané v Rousseauovom myslení. Alebo aj rozhodný individualizmus, ku ktorému sa hlásil, je vzdorom všetkého Rousseauovho ujisťovania v nevyriešiteľnom rozpore so strohými požiadavkami bezpodmienečného podriadenia jednotlivca pod obecnou vôlou, ako ich hlása druhý diel Spoločenskej zmluvy.
Rousseauov vplyv - Cituplný Rousseau je predzvesťou všetkeho toho, čo v 19. storočí vzniklo ako hnutie smerujúce proti duchu 18. storočia. Búrka a vzdor, romantika, ale i rozmanité hnutia náboženskej obrody majú svojho predka tiež v Rousseauovi. Na druhej strane pôsobí Rousseauova kritika spoločnosti na takzvaný rannoutopický socializmus aj na revolučný socializmus. Okrem toho sa marxistický socializmus môže veľmi dobre odvolávať na Rousseauove výroky, ako: "Štát je vzhľadom k svojím členom na základe spoločenskej zmluvy pánom ich statkov.