„Preto nemôže človek rozumu pochopiť toho, kto existuje vo viere, a ten, kto vo svojom existovaní stavia na paradox viery, sa nedokáže prejaviť zrozumiteľne pomocou slov.“ (2,20)

Záver
No nie je najabsurdnejšou vlastnosťou absurdna, že bolo vyvodené z podmienok tohto sveta? Samotná Ničota je iba konštruktom našej mysle. Na základe javov antagonistického charakteru diania vo svete, sme vyvodili existenciu niečoho nepoznaného, s čím nemáme v žití bezprostrednú skúsenosť. Žitie je navždy iba pohyb, dynamika, existencia- ani v nej zakotvená protikladnosť nám nič nevypovedá o tom, čo existuje mimo nej, od bytia nezávisle. Alebo je aj Ničota dielom božím?.