protokolárne vety).Každý iný výrok má zmysel iba vtedy,pokiaľ má na základe fixných terminologického učenia rovnaký význam ako bezprostredne zmysluplný výrok.Pri považovaní tohto učenia za smerodatné pre každú vetu,čím sa povíši na úroveň pozitivistického učenia,potom ale popiera samo seba.Lebo tvrdenie,že zmysluplné sú len tie výroky,ktoré vyjadrujú bezprostredné zážitky,je buď nezávezným terminologickým určením,alebo je samé zmysluplným výrokom.V druhom prípade by sa však musel dokázať zmysluplný zážitok,čo je však nemožné.Comtova pozitívna filozofia vychádza z predpokladu,že je možné iba pozorovaním a zisťovaním faktov dôjsť k poznaniu zákonov,ktorými sa riadi skutočnosť.Comte sám verí,že pozitivistickým zameraním dosiahol ľudský duch ďalšieho vývojového stupňa.Svoju hlavnú úlohu vidí v tom,aby ukázal cestu k organizácií novej pozitivisticky orientovanej spoločnosti a aby charakterizoval novú pozitivistickú éru ľudskej spoločnosti.Túto úlohu má vykonať sociológia.Comte ju chcel pozdvihnúť z teologického a metafyzického zamerania na výšku pozitivistického názoru.Pritom ho vedie snaha nahradiť v nejakej forme to,čo človeku odoberá svojím protináboženským a protimetafyzickým zameraním.Sú to hlavne silné citové náboženské a metafyzické zdroje.Comte navezuje na francúzke osvietenectvo,na jeho ideu zdravého rozumu.Svoje presvedčenie o možnosti vedeckého poznania opiera o možnosť poznania skutočnosti.Pri štúdiu historického vývoja ľudstva kladie dôraz na ideu pokroku.
Pozitívna filozofia sa pozerá na všetky javy ako na javy podrobené nemenným zákonom.Preto pokladá za zbytočné skúmanie príčin,či prvých alebo účelových.V pozitívnych výkladoch sa neuvádzajú generačné príčiny javov,analyzujú sa okolnosti ich výskytu a spojujú sa s inýmy podľa vzťahov následnosti a podobnosti. Pozitivizmus vyhlasuje zajediný a skutočny prameň poznania konkrétne(empirické) vedy,odmieta poznávaciu hodnotu filozofického skúmania.