Uvádza:
Ů Idola kmeňu (tribus)- ohraničenia poznania vyplývajúce z ľudskej podstaty, tz sme schopní poznávať iba ako ľudia
Ů Idola jaskyne (specus)- každý subjekt je schopný vnímať iba cez „priezor“ vlastnej subjektivity danej výchovou, vzdelaním, telesnou konštrukciou,...
- nedajú sa odstrániť- sú zakorenené v človeku, treba si však uvedomiť ich negatívny vplyv
Ů Idola trhu (fori)- nesprávne pomenovanie vecí a nedostatky jazykovej komunikácie
Ů Idola divadla (theatri)- preberanie názorov iných
- dajú sa eliminovať, odstrániť

Bacon sa po tejto fáze usiluje vytvoriť novú metódu poznania- indukciu, ktorá je však chápaná ako systematické vyhodnocovanie skúseností a na jej základe objavovanie zákonitostí. Hovorí, že pravdivý alebo nepravdivý je iba pojem, ale nie vec.
Zaujímavé sú aj jeho spoločenské názory- sociálna filozofia, ktorú opisuje v diele Nová Atlantída.
Je zástancom absolutistickej monarchie, požaduje oslabenie vplyvu šľachty a žiada, aby o zákonoch mohol rozhodovať tzv.Šalamúnov dom; panovník sa pri vydávaní zákonov riadi odporúčaním navýznamnejších vedcov, a tak vydáva zákony a nariadenia vedecky odôvodnené, prospešné štátu a jeho obyvateľom.

THOMAS HOBBES
Je síce zaraďovaný k empirizmu, ale je autorom 1.pokusu o prekonanie sporu racionalizmu a empirizmu. Za zdroj poznania považuje zmysly a skúsenosť, ale zdôrazňuje i potrebu racionálnej abstrakcie. Filozofiu chápe ako poznávanie vzťahov medzi príčinou a účinkom. V jeho najvýznamnejšom diele Základy filozofie (skladá sa z troch častí: O telese, O človeku, O občanovi) rozoberá základy mechanistického materializmu pri vysvetľovaní skutočnosti. Je považovaný za zakladateľa novovekej sociálnej filozofie a politológie. Analyzuje pojem:
Ů prirodzený stav -vojna všetkých proti všetkým:
„HOMO HOMINI LUPUS EST = ČLOVEK ČLOVEKU VLKOM“
Ů spoločenská zmluva, ktorú považuje za začiatok vzniku štátu Leviathan.

Vyvrcholením novovekého empirizmu je anglický senzualizmus JOHNA LOCKA a z neho vychádzajúci subjektívny idealizmus BERKLEYHO, HUMA.

JOHN LOCKE
Zastáva ideistické stanovisko, ktoré chápe v troch rovinách(zmysloch):
1) uznáva stvorenie sveta Bohom
2) Boh dáva svetu zákony, ale ďalej doň nezasahuje
3) dobro zvíťazí nad zlom
Podľa neho je ľudský rozum(poznanie) vosková tabuľa, do ktorej naše zmysly vtláčajú svoje pečate. Rozum k nim nič nepridáva, iba ich triedi, usporadúva.
„NIHIL EST IN INTELECTU QUOD NON FUERIT IN SENZU= NIČ NIE JE V ROZUME, ČO PREDTÝM NEBOLO V ZMYSLOCH“
Vypracoval teóriu primárnych a sekundárnych kvalít:
Ů primárne – sú určené objektom (vonkajším svetom)- merateľné
Ů sekundárne – závisia od vnímaného subjektu (farba, vôňa, chuť)
Je výrazným predstaviteľom anglického osvietenstva a zakladateľom liberalizmu a teórie deľby moci.

GEORGE BERKLEY
Bol biskupom anglikánskej cirkvi. Hlavnú pozornosť sústredil na vyvrátenie materializmu. Vytvoril subjektívny idealizmus „ESSE EST PERCIPI“ –byť znamená „BYŤ VNÍMANÝ“. (Berkleyho jablko)
Radikálne spochybnil existenciu primárnych kvalít (Locke). Aby sa vyhol problémom s uznaním vecí a zároveň dokázal nevyhnutnosť existencie Boha, zavádza pojem univerzálny vnímateľ=Boh.