Jeho filozofia sa označuje solipsizmus=ja sám.

DAVID HUME
Dokazuje, že základom nášho poznania je skúsenosť, považuje ju za prvotný, bezprostredný materiál nášho vedomia. ale nedokáže vypovedať o existencii alebo o neexistencii vecí okolo nás – agnosticizmus.
Hume využíva Lockovu teóriu asociácií: princípov podobnosti, priľahlosti, a najmä príčinnosti. V praktickom živote sa riadime presvedčením, vierou v existenciu vonkajšieho sveta. Odmietol „zjavené náboženstvo“ (založené na Písme), človek sa má pri svojom konaní riadiť vlastným svedomím, a na to nepotrebuje náboženstvo.

OSVIETENSKÁ FILOZOFIA
Je druhým obdobím novovekej filozofie s časovým ohraničením 17.-18.str. Naväzuje na racionalizmus a empirizmus, pričom z prvého vyzdvihuje presvedčenie o rozumnom usporiadaní sveta a z druhého dôraz na zmyslovú skúsenosť.
Hlavný dôraz kladú na občana a jeho práva, čo vyúsťuje do návrhov na reformu spoločnosti. Ďalším znakom je u väčšiny z nich kritika náboženstva a obhajoba materializmu. Ako univerzálnu metódu vyznávajú mechaniku, ktorú sa snažia aplikovať i na vysvetľovanie človeka a spoločnosti. Ich kritika metafyziky a náboženstva vyúsťuje do presvedčenia, že šírením vzdelania môže prísť k zmene myslenia ľudí a spoločenského poriadku. Heslom je:
„MAJ ODVAHU BYŤ MÚDRY A POUŽÍVAŤ VLASTNÝ ROZUM“
Osvietenstvo vzniká v Anglicku, pod vplyvom diel Locka, Huma a za jeho predstaviteľov sú považovaní P.THOLAND a SHATESBURY. Klasickú podobu však získalo vo Francúzsku, kde naväzovalo na hnutie libertínov (voľnomyšlienkári) a P.BOYLA.
Najvýznamnejšími predstaviteľmi sú VOLTAIRE, MONTESQUIE, ROUSSEAU a ENCYKLOPEDISTI.

FRANCOIS MARIE-AROUET VOLTAIRE
Bol veľmi všestranným básnikom, dramatikom, filozofom a kritikom katolíckej cirkvi. („Rozgniavte beštiu“). Bol obdivovateľom Anglicka a jeho politických myšlienok, čo sa prejavilo v jeho diele Filozofické listy. Vypracoval novú koncepciu filozofie dejín. K jeho významným prácam patrí Filozofický slovník a Candide alebo Optimizmus.

CHARLES LOUIS MONTESQUIEU
Naviazal na Lockovu teóriu o deľbe moci a doplnil ju o systém vzájomnej kontroly. V diele Duch zákonov vypracoval teóriu geografického determinizmu. Bol považovaný za znalcu politických systémov a v 1728 navštívil aj Bratislavu a banské mestá, zrejme na pozvanie Mateja Bela.

JEAN JACQUES ROUSSEAU
Venoval pozornosť otázkam vzniku štátu a spoločenskej nerovnosti. V dielach Rozprava o pôvode a základe nerovností medzi ľuďmi a Spoločenská zmluva rozoberá prirodzený stav(ušľachtilého divocha) a vznik súkromného vlastníctva štátu.