Novoveka filozofia

Je pokračovaním vývojovej línie humanizmu a renesancie. Časove ju ohraničujeme 17.-18.str. prípadne až do 1/3 19.str. Humanistický záujem o človeka a prírodu vyúsťuje do spoločenských zmien, v ktorých feudálny štát prechádza prostredníctvom meštianstva a buržoázie do snáh o koncipovanie novodobých národov a štátov, pričom vyzdvihuje občiansky princíp. V procese buržoáznych revolúcií sa do písomnej formy dostáva s určujúcou právnou silou problematika ľudských práv (Vyhlásenie nezávislosti USA, Habeas corpus act, Bill of Rights, Deklarácia práv človeka a občana)
Tento okruh je teda dominantným v novovekej filozofii. Druhým dominantným okruhom, ktorý odvodzujeme zo záujmu o prírodu a snahu zmocniť sa jej poznaním, sú otázky zdroja a kritérií poznania a hľadania univerzálnej metódy vedy.
Vznikajú 2 základné vývojové línie:
1. empirizmus- jediným zdrojom a kritériom poznania je skúsenosť a zmysly. Táto línia ako metódu vedy vyzdvihuje experiment a indukciu
2. racionalizmus- vychádza z presvedčenia, že svet je rozumovo usporiadaný a jediným zdrojom a kritériom poznania je rozum. Jeho metódou je dedukcia (postup od všeobecného k jednotlivému) a za najdôležitejšiu vedu považuje matematiku
Novovekú filozofiu môžeme rozdeliť do 3 etáp:
Ů spor racionalizmu a empirizmu
Ů prvý pokus ospojenie R a E v osvieteneckej filozofii
Ů druhý pokus o prekonanie sporu R a E v nemeckej klasickej filozofii

NOVOVEKÝ EMPIRIZMUS
Zakladateľom bol Francis Bacon, zároveň považovaný za predstaviteľa vrcholnej anglickej renesancie. Pozornosť sústreďoval na otázky ľudského poznania a novej metódy vedy (dielo Nové organony). Ľudské poznanie považuje za moc: „ Poznanie je sila“
„ľudské poznanie a ľudská moc sú to isté“ a dodáva, že „prírodu možno premôcť len poslušnosťou, tj. rešpektovaním jej zákonov. Pri charakteristike ľudského poznania kladie dôraz na experiment a skúsenosť, ktorú však vyžaduje systematicky vyhodnocovať.
V poznaní je dôležité odstrániť prekážky a predsudky – idoly, ktoré ho deformujú.

Uvádza:
Ů Idola kmeňu (tribus)- ohraničenia poznania vyplývajúce z ľudskej podstaty, tz sme schopní poznávať iba ako ľudia
Ů Idola jaskyne (specus)- každý subjekt je schopný vnímať iba cez „priezor“ vlastnej subjektivity danej výchovou, vzdelaním, telesnou konštrukciou,...
- nedajú sa odstrániť- sú zakorenené v človeku, treba si však uvedomiť ich negatívny vplyv
Ů Idola trhu (fori)- nesprávne pomenovanie vecí a nedostatky jazykovej komunikácie
Ů Idola divadla (theatri)- preberanie názorov iných
- dajú sa eliminovať, odstrániť

Bacon sa po tejto fáze usiluje vytvoriť novú metódu poznania- indukciu, ktorá je však chápaná ako systematické vyhodnocovanie skúseností a na jej základe objavovanie zákonitostí. Hovorí, že pravdivý alebo nepravdivý je iba pojem, ale nie vec.
Zaujímavé sú aj jeho spoločenské názory- sociálna filozofia, ktorú opisuje v diele Nová Atlantída.
Je zástancom absolutistickej monarchie, požaduje oslabenie vplyvu šľachty a žiada, aby o zákonoch mohol rozhodovať tzv.Šalamúnov dom; panovník sa pri vydávaní zákonov riadi odporúčaním navýznamnejších vedcov, a tak vydáva zákony a nariadenia vedecky odôvodnené, prospešné štátu a jeho obyvateľom.

THOMAS HOBBES
Je síce zaraďovaný k empirizmu, ale je autorom 1.pokusu o prekonanie sporu racionalizmu a empirizmu. Za zdroj poznania považuje zmysly a skúsenosť, ale zdôrazňuje i potrebu racionálnej abstrakcie. Filozofiu chápe ako poznávanie vzťahov medzi príčinou a účinkom. V jeho najvýznamnejšom diele Základy filozofie (skladá sa z troch častí: O telese, O človeku, O občanovi) rozoberá základy mechanistického materializmu pri vysvetľovaní skutočnosti. Je považovaný za zakladateľa novovekej sociálnej filozofie a politológie. Analyzuje pojem:
Ů prirodzený stav -vojna všetkých proti všetkým:
„HOMO HOMINI LUPUS EST = ČLOVEK ČLOVEKU VLKOM“
Ů spoločenská zmluva, ktorú považuje za začiatok vzniku štátu Leviathan.

Vyvrcholením novovekého empirizmu je anglický senzualizmus JOHNA LOCKA a z neho vychádzajúci subjektívny idealizmus BERKLEYHO, HUMA.

JOHN LOCKE
Zastáva ideistické stanovisko, ktoré chápe v troch rovinách(zmysloch):
1) uznáva stvorenie sveta Bohom
2) Boh dáva svetu zákony, ale ďalej doň nezasahuje
3) dobro zvíťazí nad zlom
Podľa neho je ľudský rozum(poznanie) vosková tabuľa, do ktorej naše zmysly vtláčajú svoje pečate. Rozum k nim nič nepridáva, iba ich triedi, usporadúva.
„NIHIL EST IN INTELECTU QUOD NON FUERIT IN SENZU= NIČ NIE JE V ROZUME, ČO PREDTÝM NEBOLO V ZMYSLOCH“
Vypracoval teóriu primárnych a sekundárnych kvalít:
Ů primárne – sú určené objektom (vonkajším svetom)- merateľné
Ů sekundárne – závisia od vnímaného subjektu (farba, vôňa, chuť)
Je výrazným predstaviteľom anglického osvietenstva a zakladateľom liberalizmu a teórie deľby moci.

GEORGE BERKLEY
Bol biskupom anglikánskej cirkvi. Hlavnú pozornosť sústredil na vyvrátenie materializmu. Vytvoril subjektívny idealizmus „ESSE EST PERCIPI“ –byť znamená „BYŤ VNÍMANÝ“. (Berkleyho jablko)
Radikálne spochybnil existenciu primárnych kvalít (Locke). Aby sa vyhol problémom s uznaním vecí a zároveň dokázal nevyhnutnosť existencie Boha, zavádza pojem univerzálny vnímateľ=Boh.

Jeho filozofia sa označuje solipsizmus=ja sám.

DAVID HUME
Dokazuje, že základom nášho poznania je skúsenosť, považuje ju za prvotný, bezprostredný materiál nášho vedomia. ale nedokáže vypovedať o existencii alebo o neexistencii vecí okolo nás – agnosticizmus.
Hume využíva Lockovu teóriu asociácií: princípov podobnosti, priľahlosti, a najmä príčinnosti. V praktickom živote sa riadime presvedčením, vierou v existenciu vonkajšieho sveta. Odmietol „zjavené náboženstvo“ (založené na Písme), človek sa má pri svojom konaní riadiť vlastným svedomím, a na to nepotrebuje náboženstvo.

OSVIETENSKÁ FILOZOFIA
Je druhým obdobím novovekej filozofie s časovým ohraničením 17.-18.str. Naväzuje na racionalizmus a empirizmus, pričom z prvého vyzdvihuje presvedčenie o rozumnom usporiadaní sveta a z druhého dôraz na zmyslovú skúsenosť.
Hlavný dôraz kladú na občana a jeho práva, čo vyúsťuje do návrhov na reformu spoločnosti. Ďalším znakom je u väčšiny z nich kritika náboženstva a obhajoba materializmu. Ako univerzálnu metódu vyznávajú mechaniku, ktorú sa snažia aplikovať i na vysvetľovanie človeka a spoločnosti. Ich kritika metafyziky a náboženstva vyúsťuje do presvedčenia, že šírením vzdelania môže prísť k zmene myslenia ľudí a spoločenského poriadku. Heslom je:
„MAJ ODVAHU BYŤ MÚDRY A POUŽÍVAŤ VLASTNÝ ROZUM“
Osvietenstvo vzniká v Anglicku, pod vplyvom diel Locka, Huma a za jeho predstaviteľov sú považovaní P.THOLAND a SHATESBURY. Klasickú podobu však získalo vo Francúzsku, kde naväzovalo na hnutie libertínov (voľnomyšlienkári) a P.BOYLA.
Najvýznamnejšími predstaviteľmi sú VOLTAIRE, MONTESQUIE, ROUSSEAU a ENCYKLOPEDISTI.

FRANCOIS MARIE-AROUET VOLTAIRE
Bol veľmi všestranným básnikom, dramatikom, filozofom a kritikom katolíckej cirkvi. („Rozgniavte beštiu“). Bol obdivovateľom Anglicka a jeho politických myšlienok, čo sa prejavilo v jeho diele Filozofické listy. Vypracoval novú koncepciu filozofie dejín. K jeho významným prácam patrí Filozofický slovník a Candide alebo Optimizmus.

CHARLES LOUIS MONTESQUIEU
Naviazal na Lockovu teóriu o deľbe moci a doplnil ju o systém vzájomnej kontroly. V diele Duch zákonov vypracoval teóriu geografického determinizmu. Bol považovaný za znalcu politických systémov a v 1728 navštívil aj Bratislavu a banské mestá, zrejme na pozvanie Mateja Bela.

JEAN JACQUES ROUSSEAU
Venoval pozornosť otázkam vzniku štátu a spoločenskej nerovnosti. V dielach Rozprava o pôvode a základe nerovností medzi ľuďmi a Spoločenská zmluva rozoberá prirodzený stav(ušľachtilého divocha) a vznik súkromného vlastníctva štátu.

Štát chápe ako dobrovoľné združenie sa občanov s cieľom upevňovať a chrániť svoju slôobodu a šťastie. Občania, ktorých panovník porušuje spoločenskú zmluvu, majú právo vzbúriť sa (začať revolúciu), o čom má rozhodovať VOLONTÉ GENERAL=VŠEOBECNÁ VOLA.

FRANCÚZSKY MECHANISTICKÝ MATERIALIZMUS
Za vyvrcholenie fr.osvietenstva sa považuje skupina francúzskych filozofov, umelcov, ekonómov =teoretikov, ktorí v 1751-1780 vydali spoloč.dielo Encyklopédia s podtitulom Čiže racionálny slovník vied, umení a remesiel. Bolo to najkomplexnejšie zhrnutie všetkých dobových poznatkov. Ich duchovným vodcom bol DENIS DIDEROT a patrili k nim D’ALAMBERT, HELVETIUS, HOLBACH, LA METTRIE, NECKER, QUESNEY. Hoci ich učenie nebolo jednotné, v ich diele môžeme nájsť spoločné črty.

Ů Pozornosť sústredili na obhajobu materializmu, večnosti hmoty a jej pohybu, materiálnej jednoty sveta, čo spájali s racionalizmom.
Ů Druhým znakom je vyzdvihovanie mechaniky pri skúmaní prírody, ale aj pri vysvetľovaní človeka a spoločnosti
(La Mettrie v diele Človek-stroj vysvetľuje človeka ako mechanizmus, ktorý si sám naťahuje svoje pružiny premieňaním potravy na energiu.)
Ů Tretím znakom je ostrá kritika náboženstva, ktorú chápali ao däsledok ľudskej nevedomosti, ale zároveň aj ako najväčšiu prekážku spoločenského pokroku
(La Mettrie, Holbach- Vrecková teológia =osobný nepriateľ Boha)
Ich dielo bolo v rôznych obdobiach zakazované.