Je pokračovaním vývojovej línie humanizmu a renesancie. Časove ju ohraničujeme 17.-18.str. prípadne až do 1/3 19.str. Humanistický záujem o človeka a prírodu vyúsťuje do spoločenských zmien, v ktorých feudálny štát prechádza prostredníctvom meštianstva a buržoázie do snáh o koncipovanie novodobých národov a štátov, pričom vyzdvihuje občiansky princíp. V procese buržoáznych revolúcií sa do písomnej formy dostáva s určujúcou právnou silou problematika ľudských práv (Vyhlásenie nezávislosti USA, Habeas corpus act, Bill of Rights, Deklarácia práv človeka a občana)
Tento okruh je teda dominantným v novovekej filozofii. Druhým dominantným okruhom, ktorý odvodzujeme zo záujmu o prírodu a snahu zmocniť sa jej poznaním, sú otázky zdroja a kritérií poznania a hľadania univerzálnej metódy vedy.
Vznikajú 2 základné vývojové línie:
1. empirizmus- jediným zdrojom a kritériom poznania je skúsenosť a zmysly. Táto línia ako metódu vedy vyzdvihuje experiment a indukciu
2. racionalizmus- vychádza z presvedčenia, že svet je rozumovo usporiadaný a jediným zdrojom a kritériom poznania je rozum. Jeho metódou je dedukcia (postup od všeobecného k jednotlivému) a za najdôležitejšiu vedu považuje matematiku
Novovekú filozofiu môžeme rozdeliť do 3 etáp:
Ů spor racionalizmu a empirizmu
Ů prvý pokus ospojenie R a E v osvieteneckej filozofii
Ů druhý pokus o prekonanie sporu R a E v nemeckej klasickej filozofii

NOVOVEKÝ EMPIRIZMUS
Zakladateľom bol Francis Bacon, zároveň považovaný za predstaviteľa vrcholnej anglickej renesancie. Pozornosť sústreďoval na otázky ľudského poznania a novej metódy vedy (dielo Nové organony). Ľudské poznanie považuje za moc: „ Poznanie je sila“
„ľudské poznanie a ľudská moc sú to isté“ a dodáva, že „prírodu možno premôcť len poslušnosťou, tj. rešpektovaním jej zákonov. Pri charakteristike ľudského poznania kladie dôraz na experiment a skúsenosť, ktorú však vyžaduje systematicky vyhodnocovať.
V poznaní je dôležité odstrániť prekážky a predsudky – idoly, ktoré ho deformujú.