Samotný stredovek nedokážeme jednoznačne ohraničiť a ešte zložitejšie je to so stredovekou filozofiou. Zahŕňame do nej mysliteľov od 2.do 15.str., ktorí okrem toho, že presadzovali kresťanskú filozofiu, mali spoločné aj to, že boli všetci duchovní. V tomto období sa filozofia kresťanstva utvára pod vplyvom gréckej vzdelanosti, ku ktorej si ale postupne vytvára kritický vzťah.
Kým v staroveku bola f. vedou vied a zahŕňala všetko ľudské poznanie, v stredoveku sa stáva „slúžkou teológie“- filozofia (podobne ako veda) mala vychádzať zjavenou pravdou, nadradenou nad pravdou rozumu, ku ktorej dospieva svojim myslením filozofia.
Nastáva preto zmena v predmete fil, ktorá znamená sústredenie pozornosti na nadprirodzený svet a vzťah ľudí k nemu. Do popredia sa dostávajú nové problémy:
Ů Teologický- otázky týkajúce sa Boha, jeho podstaty a skutkov
Ů Christologický- otázky týkajúce sa Ježiša Krista ako bohočloveka a vykupiteľa ľudí
Ů Antropologický- otázky týkajúce sa vzťahu ľudí k nadprirodzenému svetu aj ľudí navzájom

Stredoveká filozofia sa delí na dve základné obdobia:
1. PATRISTIKA (2.-8.str.)= obdobie filozofie cirkevných otcov (pater=otec), autority ako duchovní a kňazi (Ambrózius, Hieronymus, Augustínus Aurélius, Gregor V.)
V tomto období kresťanská F nadväzuje najmä na Platóna, novoplatonizmus a stoicizmus
a) Apologetika- obdobie obhajoby kresťanskej F proti pohanským aj gréckym filozofom, sformulovali latinskú terminológiu kresťanskej filozofie
(apoštol Peter, Tertullianus, Klemens, Origenéz)
b) Samotná patristika – Augustínus Aurélius

Augustínus Aurélius
Najvýznamnejší predstaviteľ, zavŕšiteľ, systematizátor kresťanskej filozofie v období patristiky. Narodil sa v Tunise ako syn pohanského otca a kresťanskej matky. Prekonal cestu hľadania viery aj filozofie, opisuje ju v diele Vyznania. Ako 33-ročný pod vplyvom Ambrózia prijal kresťanskú vieru, neskôr sa stal aj biskupom.
Diela: Proti Akademikom, O pravom náboženstve, O slobode vôle, O trojici, O štáte Božom, Vyznania
Vytvoril nové chápanie vzniku filozofie- chápe ju ako lásku k múdrosti a táto láska ho vedie k poznávaniu najvyššieho bytia=Boh. Toto hľadanie má východisko v ľudskom vnútre a v pochybnostiach, ktoré sa v ľudskom vnútre rodia.