Výrazným podnetom pre šírenie filozofie v našich krajinách bolo šírenie humanizmu a reformácie (Martin Rakovský) v spojení s objavom kníhtlače. Do tohto obdobia môžeme zaradiť významného lekára a filozofa JÁNA JESÉNIA a VAVRINCA BENEDIKTA Z NEDOŽIER. Pod vplyvom reformácie bola 1667 založená prešovská akadémia, kde pôsobil JÁN BAYER- významný kritik scholastiky a Aristotelovej logiky. Podľa neho má byť filozofia i logika vychádzať z praxe a k nej sa i vracať, má byť nástrojom nového poznania. Je stúpencom Bacona, teda empirikom, materialistom a prírodovedcom. Podobne ďalší z učiteľov- IZÁK CABAN rozvíja prírodné vedy a atomizmus. Pozitívny vplyv mali i katolícke univerzity založené 1635 v Trnava a 1657 v Košiciach. J.A.KOMENSKÝ (1592-1670)
S reformiánom je spojené i učenie a život zakladateľa novodobej pedagogiky založenej na demokratických a racionalistických základoch. Jeho dielo si váži celý svet. Vo svojich pansofických prácach sa zaoberá i filozofiou, ale jeho hlavné fil.dielo Všeobecná porada o náprave vecí ľudských sa našlo až 1935 v Hale. Bolo určené pre celosvetový koncil a je to vlastne veľkolepý program ako pomocou všeobecnej výchovy, reformy vied a náboženstva, vytvorením univerzálneho jazyka a reformou štátnej správy napraviť ľudskú spoločnosť a zaručiť večný mier a spoluprácu. Práca je zavŕšním jeho pedagogických snáh a utopickým náčrtom jeho celoživotných snažení, pričom mu ide o celé ľudstvo. Skrátene sa nazýva Konzultace. Osvietenstvo
K nám preniká na prelome 18. a 19.str., hlavne z Nemecka. Obracia pozornosť na boj proti autoritám, poverám, zvýrazňuje rozum, ľudskú indivdualitu a slobodu a potrebu demokratického spoločenského života. Slovenské osvietenstvo bolo však charakteristické kompromistníctvom, odmietaním materializmu, ateizmu a sociálnej revolúcie. Vychádzalo z nem.racionalistickej línie Leibnitza a z Kantovej gnozeológie a etiky. Najvýznamnejším osvietenským filozofom u nás a v Čechách bol BERNARD BOLZÁNO- logik, matematik a filozof, ktorý sa usiloval dokázať možnosť jednoznačného objektívneho poznania, na základe ktorého je možno stupňovať vládu človeka nad prírodou a postupne pretvoriť spoločnosť. Diela: Paradoxy nekonečna, O najlepšom štáte, Vedosloví- naväzuje ne Komenského vše-nápravu.

Zavŕšením osvietenstva bola česká a slovenská obrodenecká filozofia a jej snaha odstrániť nevedomosť a zaostalosť vlastného národa. Pozornosť sa však z gnozeológie, logiky a etiky presúva na teoretické zdôvodňovanie národnej identity, národného hnutia a utváranie národného povedomia.