K predstaviteľom tejto filozofie patria: JOZEF JUNGMAN, J.E.PURKYNE, FRANTIŠEK PALACKÝ, JÁN KOLLÁR, Ľ.ŠTÚR, J.M.HURBAN.

KOLLÁR a Štúr sa formujú na štúdiách v Jene- vplyv Herdera a Hegla. Hlavnými pojmami Kollárovej filozofie sú sloboda národov a humanita ako cieľ vývinu ľudstva. Pritom vývin chápal ako negáciu starého novým. Ľudia vlastnou aktivitou realizujú božskú vládu nad svetom. Pod vplyvom Herdera hovorí, že nastáva slovanská epocha, v ktorej majú Slovania obohatiť dejiny o princíp humanity. Chápe ju ako dobro, spravodlivosť, krásu, lásku k blížnemu i k vlasti (koncepcia slovanského kmeňa a jeho štyroch vetiev (viď 7.MO z SJ).

ŠTÚR sa formoval pod vplyvom racionalizmua filozofie Herdera a Hegla i prostredníctvom Kollára. Podľa Štúra sú sloboda človeka, rovnosť a bratstvo dané v podstate človeka, ktorá je rovnaká u všetkých ľudí. Tieto vlastnosti však viaže na spoločenský vývin ľudstva a rozumovú vyspelosť.
Zaujímavo pritom chápe náboženstvo –ako zmysel pre obeť, uvedomelé prijatie mravných záväzkov a povinností, ktoré človek musí brať na seba ako príslušník rodiny, národa alebo ľudstva. Náboženstvo má učiť človeka zriekať sa egoizmu a vychovávať ho k práci pre vyššie ciele. Je vecou vzdelania a zušľachťovania človeka. Človeka chápe spoločensky a biologicky pričom vyššie kladie spoločenský život- človek má konať dobro pre iných, v čom ho najviac brzdí rodina. Odmieta Hobbesovu a Rousseaovu teóriu štátu ako degradácie pôvodného duchovného stavu človeka. Spolu s Heglom chápe štát ako najvyšší mravný celok, najvyššie uskutočnenie slobody. Diela: Život národov, Historicko-filozofické prednášky, Slovanstvo a svet budúcnosti

T. G. MASARYK (1850-1937)
Učenec, politik, filozof, sociológ, bol ovplyvnený pozitivizmom, prikláňa sa k realizmu, ale nie je stúpencom žiadneho uzavretého systému. V začiatkoch sa venoval Platónovi, neskôr predstaviteľom národnej histórie- Hus, Chelčický, Komenský.
Hlavné filozofické diela: Česká otázka, Otázka sociální, O podstate duše u Platóna, Samovražda ako hromadný sociálny jav prítomnosti. Navrhuje reformu spoločnosti na princípoch demokracie, čo môže mať permanentný charakter. Pritom demokratickú spoločnosť nepovažuje za ideálnu, má množstvo nedostatkov. Odmieta revolúciu, zdôrazňuje indivíduum, osobnosť jedinca, jeho poľudštenie. Zdôrazňoval duchovnú sféru človeka, „veriaci človek má náboženstvo nosiť v sebe, milovať ľudí.“ Zdôrazňoval, že humánny cieľ môžeme dosiahnuť nehumánnymi prostriedkami. Žil v duchu svojej etiky, zdôrazňoval „drobnú prácu“, ako prekonávanie existujúceho zla.