Pre pochopenie národnej kultúry, ale i pre komplexný pohľad na dejiny filozofie je nevyhnutné sa zoznámiť aj s hlavnými predstaviteľmi a etapami vývoja českej a slovenskej filozofie.
Jej vývoj chápeme ako isté teoretické a praktické národné sebauvedomenie, pričom si musíme uvedomiť, že sme prakticky nemali čistých „profesionálnych“ filozofov, ani sme nevytvorili žiadne veľké filozofické systémy, ale filozofické otázky rozoberali naši myslitelia, reformátori, pedagógovia, literáti a politici, najčastejšie v spojení s praktickými problémami, pred ktorými stáli naše národy. Pritom išlo o aplikáciu významných filozofických systémov na naše podmienky a to na univerzitách v súvislosti s rozvojom špeciálnych vedných disciplín a kultúrnych prúdov, ako boli humanizmus, osvietenstvo, národné obrodenie,. Musíme si však uvedomiť, že až do vzniku kapitalizmu boli styky medzi národmi a teda i filozofmi obmedzené a až vznik svetového trhu ich podstatne rozšíril.
Filozofická problematika je zákonite spätá s úrovňou vzdelanosti a školstva. Okrem Marca Aurélia je začiatok našej filozofie spojený s Konštantínom a Metodom, ale systematicky sa rozvíja až po založení Karlovej univerzity, ktorej rektorom bol od 1409 JÁN HUS – zakladateľ spisovnej češtiny. Svoje diela písal po latinsky a po česky. Bol výrazne ovplyvnený učením JOHNA WICKLEFA (napr. v spore o univerzálie zastával jeho realistické stanovisko). Jeho vplyv sa prejavil i v Husových sociálnych postojoch a kritike cirkvi (učenie o spravodlivom Pánovi, predávanie odpustkov). Hus je racionalista odmietajúci teóriu dvoch právd, za hlavný princíp pre jednotlivca pokladal „boží zákon“, z ktorého odvodzuje myšlienku sociálnej spravodlivosti. Boží zákon je prístupný ľudskému rozumu a každý človek má právo posúdiť, či sa uplatňuje v konaní spoločnosti. Hlavné diela: O cirkvi, Knižky o svätokupectve.
PETER CHELČICKÝ (1390-1460)
Bol slobodný roľník, ktorý svoje poznatky získal kritickým čítaním Biblie a spisov husitských reformátorov. Podal ostrú kritiku feudalizmu (učenia o „trojím ľudu“, pričom tretí stav považuje za základ spoločnosti a jediný kresťanský stav.
Diela: Postila, Sieť viery pravej
Zároveň načrtol utopický program pretvorenia spoločnosti v duchu sociálnej rovnosti a spravodlivosti, pričom odmieta násilie vládnucej triedy, ale i revolučné násilie. Jeho učenie je základom Jednoty bratskej a ovplyvnilo i L. N. TOLSTÉHO.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie